suhlasim s nazormi Maralo Bib a ostatnych a dodavam este jeden aspekt - vacsinou ludia k predstave adopcie dospeju az potom, co zlyhali vsetky moznosti, ako mat vlastne dieta. Myslim, ze je to prirodzene a ze pary, ktorym skutocne dieta velmi chyba, su v stave, ked nejaku karieru a nejake obavy z toho, ako to zvladnut, vobec neriesia a su pripraveni na vsetky mozne uskalia. Tvoje zmyslanie je uplne ine, take prilis teoreticke:-)) Preto sa aj ja pripajam k tym, co radia - skuste najskor vlastne babo a potom sa rozhodni srdcom - ak v nom najdes skutocny pretlak lasky, energie a ochoty sa obetovat, tak potom je adopcia na mieste:-)