V prvom rade este raz, dakujeme ;) Za prijemnu spolocnost, odvoz, fotky..

Z mojho pohladu to bol vzrusujuci zazitok, nielen že som prvy krat skakala, dokonca som prvy krat sedela v lietadle! :) Uzivala som si teda let od začiatku, ked sa Andulka, pardon Turbolet ;) pod vedenim pilota odlepila od zeme (ach, tak jednoducho, plynule!! ..:) a ja som si obzerala cez okno Trenčin, Andrej mi ukazoval vyškomer, vsetko vysvetloval, pozerala som pilotovi cez rameno, na oblaky.. ako stupame a stupame vyššie a vyššie :)
Aby som to uviedla na pravu mieru, Andrej nebol PP, teda zcasti áno (ok na rozlucku ma objal trochu intenzivnejšie nez je zvykom), skor by som povedala "krcmovy klasik" (vseobecne som bola prekvapená miestnym osadenstvom, moja predstava o parašutistoch bola..povedzme iná. Necakala som takuto pohodu, chlapíkov..). Robil si srandu, ale bol v pohode. Naopak, neviem si predstavit, že by mal za mnou byt dáky suchár (alebo horšie, bebe keks :D)
Ked sme po volnom pade otvorili padak, tak som zacala v tej euforii strasne hulakat, bohuzial docela vulgarne (ano, zamyslim sa nad sebou), musim povedat ze aj vdaka tomu, aky bol Andrej bezprostredny a v klidku, tak som mala na haku že je za mnou a ja som davala "Ty kokos, to je jeba.." a do toho som sa ospravedlnovala za svoju vulgarnost :) (tandemisti musia mat zaujimave zažitky, inu..aj Marcel mu pripravil male predstaveničko, aj ked trochu ineho charakteru, ale to nech si povie sám :).
Zo všetkeho najviac sa mi pacil pocit volneho padu ;) Kamarati sa ma pytali, ci mi prebehol zivot pred ocami no, ako viete, vobec to tak nie je. Volny pad je ako meditacia, clovek si uvedomuje kto je, kde je, čo je ale hlava je prazdna (nadhera!!)
Strach a obavy som mala po ceste, priznávam :) Ale ked Vas posadia do lietadla, atmosfera cloveka pohlti, ludia sa potlapkavaju, usmievaju... a potom sa vysypú z toho lietadla (doslova, ako omrvinky zo sáčku:) a my sme proste sli tiež. Nebol cas na nejaký strach.. a ked je človek vonku? ..už by bolo zbytocne sa bat :)
Dostala som padak do ruk a preleteli sme cez oblačik, taky roztomily asi 4 m siroky maly oblacik, to bolo krásne. Padák sa dal krasne ovladat, reagoval a prijemne som bola prekvapena tym, ze po otvoreni nenastalo ziadne trhnutie (ako na bungee.)
Doplachtili sme na zem. Mala som kratku kombinku, tak som nevedela dvihnut dobre nohy ale myslim, že aj keby nie, tak skydnem, som zvyknutá z kolieskovych korculi vrhať sa na zem. Tak sme sa nejak prekoprcli, so smiechom :))

Potom sme si dali S MARCELOM vitazne pivečko a cigaretku a cakali sme ,kým bude Andrej volny a Mak šiel skakat..

Jo a niekto si v liedadle cestou hore strasne prdol. Kua, šutisti, to se nedela! :D