Bola to naša chyba, dôsledok našej nedbanlivosti, že v tejto atmosfére, hoci sme si ju uvedomili a uznali, predsa došlo ku konfliktu - k ďalšiemu konfliktu; zdalo sa, že ani predošlé neboli číro výplody náhody. Skrátka, porušili sme všeobecnú morálku. Naša osemročná dcérka, ktorá z hľadiska svojej telesnej vyspelosti mohla byť aj o dobrý rok pozadu, a bola chudá ako vrabček, sa po dlhom kúpaní, pretože bolo pekne horúco, začala opäť hrať na brehu vo vlhkých plavkách, a dostala od nás povolenie, aby si ich mohla ešte raz namočiť v mori, keďže boli stvrdnuté od prilepeného piesku, znova si ich dať na seba a dávať pozor, nech ich opäť nezašpiní. Nahá prebehne pár metrov k vode, pomáča si plavky, a vráti sa.
Ako sme len mohli vopred tušiť, aké vlny posmechu, pohoršenia a pobúrenia vyvolá správanie našej dcérky, teda nás? Nechcem vám tu držať prednášku, ale za posledné desaťročia sa ponímanie tela a nahoty zásadne zmenilo po celom svete. Sú veci, pri ktorých človek "na nič nemyslí", a medzi ne patrí aj tá malá sloboda, ktorú sme tomuto vonkoncom nie vyzývavému telu chceli dať. Tu to však predsa vnímali ako provokáciu. Vlasteneckí chlapci výskali. Fuggiero pískal pomedzi prsty. V našej blízkosti sa dospelí ozývali podráždenými, dramatickými slovami. Mestsky vyparádený pán, na šiji s nie práve plážovým klobúkom, upokojoval pobúrené slečny a rozhodol sa pre zadosťučiňujúci krok; pristúpi k nám a ovalí nás útočnou rečou, v ktorej sa hýrivý pátos zmyselnej južanskosti mieša s rigidnou disciplínou a moralizátorstvom.
(...) Mali sme chuť povedať, že sme netušili, že v tejto krásnej krajine nadobudol morálny fanatizmus rozmery, ktoré by vysvetľovali takúto reakciu odzrkadľujúci prudériu a pokrytectvo.


Thomas Mann - Mário a kúzelník
(1929, fašistické taliansko)