tiez sme po dovolenke s detmi. 3 rodiny, tyzden, cca 30m od polskej hranice v dedine maly lipnik. hory, rieka poprad (este v podobe potoka), chata, hojdacky, piesok pre deti, voda tiekla cez pozemok do jazierka so pstruhmi, tenisove kurty, odstavena mlaticka, bicykle, frisbee, bedminton, softball, scrabble, splavovanie, obdalec strelnica, terenne auticko bez spz, huby, vylety, bar, skvela strava, velmi sympaticky majitel a dobry rodinny personal..
chvalabohu neboli ziadne velke horucavy. slnko sa striedalo s obcasnymi prehankami, ale aj tak sme boli stale vonku.
teraz uz vazne neviem, ako zhodim nejake kilogramy. konec.

hugo v prvych dnoch na piesku vsetko iba kazil, cca od polovice uz sam vedel urobit "kolaciky" a nic okolo neznicil.

takyto pohlad sme mali stale castejsie. dodnes sa viackrat podarila aj "velka" - mozno aj 10krat. na nocnik sa pyta slovami "bude moč" (za slovo moč som vdacna neteri..ehm)

medzi niznym a vysnym komarnikom je pri ceste lietadlo a dela z 2. sv. vojny. hlavne nase dievcata sa tam chceli zastavit, tak som cvakla aj maleho.

za najkrajsi vylet osobne povazujem jazdenie po dedinach nad svidnikom a hladanie+fotenie drevokostolov (ziadne zdrzovanie, len cvaknut, obrat maliny a jahody a pekne dalej). v mape boli pekne oznacene (dediny su podciarknute - ze je tam nejaka pamiatka), takze sme isli na istotu. nasli sme ich 10 za jedno popoludnie. dokonca v dedine ladomirova bola aj omsa v rusinskom jazyku - nieco ako rapovany otcenas - bolo nam to velmi smiesne, za co sa dodatocne hanbime. dekorum sa nedalo dodrzat ani vtedy, ked z kostola vysla babicka so satkou na hlave, vpalila do zvonice, na obidve ruky a jednu nohu si navliekla spagaty a zvony sa rozozvucali zatial co ona neuveritelne brejkovala.
na fotke je hugo pred vchodom do arealu jedneho z nefunkcnych kostolikov.

tento obrovsky drev. kostol sme nasli cestou domov z dovolenky v dedine hronsek. bol podvecer a z brany prave vysla svadba. tak sme sa klidili.


ze bolo dobre, nasvedcuje aj posledny zaber plny pohody:)