TEXT 14
tatah śvetair hayair yukte
mahati syandane sthitau
mádhavah pándavaś caiva
divyau śankhau pradadhmatuh
tatah—potom; śvetaih—biele; hayaih—kone; yukte—zapriahnuté; mahati—vo veľkom; syandane—voze; sthitau—sedeli; mádhavah—Kršna (manžel bohyne šťastia); pándavah—Arjuna (Pánduov syn); ca—tiež; eva—istotne; divyau—transcendentálne; śankhau—lastúry; pradadhmatuh—zaduli.
PREKLAD
Na druhej strane rozozneli svoje transcendentálne lastúry Śrí Kršna s Arjunom, ktori boli umiestneni na veľkom bojovom voze tahanom dvoma bielymi konmi.
VÝZNAM
Na rozdiel od lastúry, do ktorej zadul Bhíšmadeva sa lastúry v rukách Kršnu a Arjunu opisuju ako transcendentálne. Zvuk transcendentalnych lastúr naznačoval, že protivník na vitazstvo nemá ziadnu nádej, pretože Kršna bol na strane Pánduovcov. Jayas tu pándu-putránám yešám pakše janárdanah. Víťazstvo je vždy s takymi osobami ako sú synovia Pándua, pretože Pán Kršna je ich spoločník. A kedykolvek a kdekolvek je prítomný Kršna, tam je prítomná aj bohyňa šťastia, pretože bohyňa šťastia nikdy nezije sama bez svojho manžela. Preto na Arjunu čakalo víťazstvo a šťastie ako to naznačoval transcendentálny zvuk vytvoreny lastúrou Višnua, alebo inymi slovami Pana Kršnu. Okrem toho, bojový voz, na ktorom obaja priatelia sedeli, venoval Arjunovi Agni(boh ohňa), co znamená, že tento voz bol schopný poraziť vsetky strany vsade, kde s nim v troch svetoch zatiahol.