Slovo, ktoré bolo na začiatku.

Povedzme si všetky tie ďalšie a zaujmime postoje. Rasizmus.
Dobreže nie vedná disciplína. Zrejme áno. Neviem, nemôžem si pomôcť, ale niečo na tom je. Načo rasizmus ?

Aj sa niekedy zamyslím nad tým, na čo je rasizmus dobrý a zlý. Na čo je na ulici, v zamestnaní, vo vzťahoch, v prdeli. Nejaká konkrétna odpoveď sa nájde, no je ich nekončiace množstvo, takže v tejto chvíli sa tým človek prestáva zaoberať a zostáva tichý pozorovateľ deja. Do chvíle kým sa nerozhodne niečo s tým urobiť. Vo chvíli, keď cíti bezprávie s jeho presvedčením, aj vo chvíli keď si uvedomí omyly a keď ho za jeho presvedčenie postihne vnútorný či verejný trest.

O skutočnosti, že pozorovať tieto deje sa nevypláca hovorí niekoľko faktov. Byť posadnutý akoukoľvek formou boja stojí všetkých nemálo síl a zrejme aj šťastia. Opýtam sa teda sám za seba, či to náhodou nie je tak, že uvedomiť si súvislosti nestačí ? Áno, nemusím podpisovať petície, vešať plagáty a myslieť si, že tu nikto nič nechápe. Nie nechápe, ale čo s tým kto narobí ? Narobí. Denne. Keď sa v momente dokáže rozhodnúť, nie v tých všetkých. Jedine tu sa nielen ukáže schopnosť obstáť, moment sa vráti.

Som zvedavý, koľkí sa za to postavíme. Za čokoľvek.

Môžeme stáť hrdo v uliciach, sme všetci takí.

To je beznádeje. Prosím teda skurvenú migračnú politiku tejto krajiny aby sa spamätala z toho jej prijebaného sna. To, že strácame nespočetné zážitky, prínosy a momotiny z iných kultúr, pri ktorých je podstatné práve to, že sa líšia a nedokážeme sa z nich tešiť – to nie je rasizmus. To je ?! Snáď nie u všetkých, ktorí občas musia počúvať kokota, ktorý bude pičovať na tú skurvenú, čo v tom prijebanom nevie (neví, neumí, nevé, nezna, nevi, nepozná) rozprávat (vyprávat, vyprávjat, ríkat, vravieť, vraveť, hovoriť) po Slovensky. Kokot, piča riť. Občas musia vidieť následky všetkých následkov a nechcieť nič iné ako prejaviť záujem. Niekedy sa nedá pomôcť ničím iným, ale to je to čo si ktokoľvek asi najviac cení a najviac si z toho zoberie.

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale keby to bolo inak. V našich rodných podmienkach je pomerne silno zakorenený, v rámci výuky ako hrôzostrašný revolučný čas, ktorému neuberám na význame pre moje zdarilé pravopisné chápanie, pokračujúc životom a dielom majstrov, z ktorých niektorí pohli populáciou natoľko, že sme nakoniec radi – neradi. Niektorí ľudia už nechcú príjmať. Je to na nich zložité. Nechceš to čo nevieš, pokiaľ to nezoberieš ako osobnú výzvu. Pokiaľ nestretneš tých, ktorí ti poskytnú zdroje a podporu. Kto by to mal byť ?