31. januar
Nechcem byt igonorovana, vztahovacna, cholericka,
naladova, uzavreta a nekomunikativna.
Vediet sa vyjadrit, mat vhodne slova vzdy poruke.
V hlave mi prudi prilis vela myslienok, vidim prilis
vela veci, ktore neviem zo seba dostat von.
Tie Veci ma potom rozptyluju, nedokazem sa na nic sustredit.
Zvrta sa mnou este detska roztopas, sudena
kritickym pohladom skoro dospelej osoby. Som rozdvojena osoba.
Veci a trapne situacie si prilis pripustam.
Podvedome si ich opakujem v hlave stale znova a znova a
pripadaju mi este viac trapne a este viac sa za ne hanbim.
Bojim sa ludi cudzich i blizkych. Ked idem vnoci zo zastavky
pesi domov, stale sa obzeram ci za mnou nejde nejaka
pochybna osoba, ktora ma chce znasilnit.
Bojim sa blizkych, ci ich nesklamem, ci im
stojim za ten cas co so mnou stravia.
Vyjadrujem sa komplikovane, chapem komplikovane.
Na veci sa pozeram z viacerich uhlov a to mi obcas
komplikuje ich pochopenie.
Prilis premyslam o postojoch, reakciach a nazoroch
inych ludi. Potom sa v nich stracam a neviem co
si mam mysliet.
Neviem sa vykoktat, formulovat myslienky.
Pirlis vsteko riesim. obcas sa opakujem.
Tak to som zatial ja.

A aj tak to asi za chvilu zmazem