Prečo by som ti neuveril, určite by si vedel aj slušnejšie poďakovať,
ak by si, pravda, nepredpokladal u darcu nekalé motívy.
Chápem, ale s touto vzťahovačnosťou nič nezmôžem - akýkoľvek pokus
v tomto smere by zrejme viedol len k jej prehĺbeniu.

To, že ti nie je automaticky jasné, ako som myslel to, že by sa ti,
ako antropológovi, mal obzvlášť zamlouvat
výrok toho bastarda o multikulturalizme, a namiesto
celkom triviálneho hovorového humoru (kedy zdôraznenie absurdnosti
implikuje opačný význam) ti prišli na um pre môj intelekt
málo lichotivé vysvetlenia, mě rozesmutnilo.
Svedčí to o „bias“ ktoré máš smerom ku mne,
ale s ohľadom na vyššie (v prvom odstavci) uvedené
pri tomto konštatovaní aj ostanem.

A konečne tvoja záverečná otázka, (motív ktorej považujem za
pre teba lichotivý) či naozaj nie som schopný
vzdať sa pôsobenia v miestnom showbiznise.
ANI NÁPAD!
Veru nie, ak výsledkom môjho úsilia je to,
že ty sám (vo svetle spotlightu, ktoré švenkuje
aj po divákoch v prvých radoch, čo ich častokrát
vyvlečiem aj k sebe hore na scénu)
meníš hnusné oslovenie "oboš" na milé "čertík"
a namiesto „patetického kazateľa“
ma pripodobňuješ k básnikovi!

Dobre, budeme teda pokračovať v pošte - divadelnej šatni,
a keď si začal s Jánom Smrekom,
môžeme sa baviť - ja a ty -
o jeho zbierke Básnik a žena.