Načo potrebujú Google, Microsoft a Yahoo obrovské pozemky v blízkosti vodných elektrární?
Na svete sú štyria najväčší výrobcovia počítačových serverov: Dell, HP, IBM a Google, tvrdí analytik firmy Gartner Martin Reynolds. Ak však prví traja predávajú počítače miliónom ľudí po celom svete, Google ich vyrába len sám pre seba.
Pri vyhľadávaní na jednoduchej stránke www.google.com si málokto uvedomuje, aká gigantická infraštruktúra je nutná pre to, aby sa pár stotín sekundy po napísaní otázky na obrazovku zjavil zoznam nájdených webových stránok.
Kým v roku 2001 vyhľadávanie v Google zabezpečovalo asi 8000 serverov, v súčasnosti ich má firma podľa odhadov približne 450 tisíc, umiestnených na 25 rôznych miestach od Spojených štátov cez Írsko a Rusko až po Čínu.
Veľké internetové firmy sa však zhodujú, že ten najväčší boom v budovaní gigantických výpočtových centier majú ešte len pred sebou: Microsoftu napríklad dnes stačí "len" 200-tisíc serverov, ale do roku 2011 ich bude podľa vlastných odhadov potrebovať štyrikrát viac.
Stavebná horúčka
Google, Microsoft aj Yahoo preto tento rok pochytila stavebná horúčka: na severozápade Spojených štátov začali blízko seba budovať nové rozsiahle dátové centrá, ktoré by im mali pomôcť vyrovnať sa s očakávaným náporom nových používateľov v najbližších rokoch.
Pri mestečku Dalles sa už dnes týčia zo staveniska dve obrovské veže, ktoré budú zabezpečovať chladenie tisícok serverov Google. V neďalekej oblasti pri mestečku Quincy zasa stavajú svoje výpočtové centrá Microsoft aj Yahoo.
Rovnakú lokalitu si firmy nevybrali náhodou: v blízkosti sa totiž nachádzajú vodné elektrárne, ktoré sú schopné dodávať výpočtovým centrám lacnú elektrickú energiu.
Hoci sa internetové podnikanie považuje za dokonale ekologický biznis, energetické nároky internetových gigantov sú obrovské. Cena elektrickej energie tvorí podľa odhadov 20 až 50 percent všetkých nákladov na prevádzku dátových centier - stojí viac ako nákup hardvéru či platy zamestnancov.
Jediné dátové centrum Microsoftu budované pri Quincy bude mať napríklad spotrebu 48 megawattov elektrickej energie. To je približne spotreba jedného 40-tisícového mesta, alebo dvojnásobok výkonu vodnej elektrárne na Oravskej priehrade.
Tak nespoľahlivé,
ako sa len dá
Ohromné nároky na výpočtové kapacity znamenajú, že spôsob postavenia dátového centra môže definovať rozdiel medzi úspešným a menej úspešným internetovým podnikateľom. "Pre Google je vlastná infraštruktúra rovnako dôležitá ako samotné vyhľadávanie," povedal denníku New York Times Martin Reynolds z firmy Gartner. "Budujú enormné výpočtové kapacity v rozmeroch, ktoré sú pre nás takmer nepredstaviteľné."
Podľa priekopníka v oblasti superpočítačov Dannyho Hillisa, Google vybudoval najväčší počítač na svete a ten sa stáva jeho veľkou tajnou zbraňou.
Google sa totiž k dátovým centrám postavil úplne inak ako jeho konkurenti: namiesto stávky na spoľahlivé servery od špičkových výrobcov nakupuje v obrovských množstvách extrémne lacné komponenty a vopred počíta s tým, že sa budú neustále kaziť.
"Nikto nedokáže stavať tak nespoľahlivé servery, ako my," vyhlásil nedávno hrdo viceprezident Google Urs Hölzle. V dátových centrách Google dokonca údajne niekoľko ľudí celý deň nerobí nič iné, len obchádzajú nekonečné chodby a vymieňajú pokazené pevné disky či iné súčiastky za nové.
Zložitý systém distribúcie záťaže však zabezpečuje, že všetky dáta sú naraz umiestnené na viacerých miestach a úlohu každej zlyhanej súčiastky okamžite preberie iná, bez toho, aby používateľ spozoroval akékoľvek spomalenie.
Tento systém pôvodne vznikol z núdze: Google začínal ako študentský projekt a používali sa naň spočiatku akékoľvek servery, ktoré mohol práve niekto na Stanfordskej univerzite postrádať. Dnes sa však ukazuje ako extrémne efektívny: podľa Martina Reynoldsa sú vďaka nemu náklady Google na dátové centrá v porovnaní s inými internetovými firmami nižšie najmenej o polovicu.
Vývoj zaspal
Kým však ceny hardvéru dokázal Google stlačiť na minimum, ceny elektrickej energie skôr stúpajú a vedeniu Google aj ďalších firiem robia čoraz väčšie problémy. Spotreba energie nutnej na vykonanie určitej úlohy sa totiž zatiaľ v nových generáciách procesorov takmer neznižuje.
"Ak výkon na jeden watt energie zostane nezmenený aj v ďalších rokoch, hrozí, že náklady na energiu narastú vysoko nad náklady na hardvér," varoval nedávno popredný vývojár Google Luiz Andre Barroso. "Cena elektriny potrebnej pre výpočty sa môže úplne vymknúť spod kontroly a to bude mať vážne dôsledky pre cenovú dostupnosť počítačov, nehovoriac o ekológii planéty," varoval.
Google preto už napríklad vo vlastných dátových centrách prešiel z procesorov Intel na modely Opteron od konkurenčného AMD, pretože spotrebúvajú menej energie.
Podľa denníka New York Times však dokonca existujú indície, že Google dokonca vyvíja svoj vlastný mikroprocesor a investuje do jeho vývoja značné prostriedky aj s cieľom znížiť spotrebu energie - práve v tejto oblasti sa totiž možno v budúcnosti odohrá jedna z kľúčových bitiek internetových gigantov.