TEXT 12

tasya sańjanayan
haršam kuru-vrddhah pitámahah
simha-nádam vinadyoccaih
śankham dadhmau pratápaván

tasya—jeho; sańjanayan—zvýšenie; haršam—radosť; kuru-vrddhah—predok Kuruovského rodu (Bhíšma); pitámahah—praotec; simha-nádam—burácajúci zvuk podobný leviemu revu; vidadya—zaznel; uccaih—veľmi nahlas; śankham—lastúra; dadhmau—zadul; pratápa-ván—mocný.

PREKLAD

Bhíšma, vzneseny a udatný to praotec dynastie Kuruov, stary otec bojovníkov, potom velmi hlasno zadul do svojej lastúry, co pripominalo levi rev a tešilo Duryodhanu.

VÝZNAM
Praotec dynastie Kuruov dokazal pochopit, čo sa deje v srdci jeho vnuka Duryodhanu, a tak sa ho zo súcitu, ktory bol pre neho prirodzeny snažil rozveseliť a tak veľmi hlasno zadul na svoju lastúru, co mu vzhladom jeho povesti leva prinalezalo. Symbolizmom lastury tak nepriamo svojmu smutnemu vnukovi Duryodhanovi oznamoval, že nemá v bitke najmensiu sancu zvíťaziť, pretoze Najvyšší Pán Kršna bol na opacnej strane. Napriek tomu jeho povinnosťou bolo tento boj viest a v tejto suvislosti by nikoho bolesti nešetril.