okej tak filozoficka otazka si zasluhuje filozoficku odpoved:

opytovacie zameno "preco" sa dotazuje na pricinu nejakeho javu. suvisi s tzv. kauzalitou - to je princip, ktory popisuje retaz pricin a nasledkov - rozumove zdovodnenie nejakeho javu. cize je to vonkajsie presvedcenie, prichadzajuce z roviny slov a pojmov, od ostatnych...

viera naopak je psychicky proces, ktory nema s kauzalitou nic spolocne, je to vnutorne presvedcenie cloveka o pravde, skutocnosti, existencii nejakeho javu. viera je akoby nad kauzalitou.. tj. kludne moze niekto nieco racionalne zdovodnit a ja tomu aj tak nemusim uverit.. a naopak, mozem verit niecomu a nepotrebujem na to racionalne zdovodnenie.. takze verit je viac ako vediet. darmo niekto nieco "vie" (tj. ma to zdovodnene) ked tomu neveri, aj tak sa podla toho nezachova.. a tiez naopak, ak niecomu clovek veri, nepotrebuje si to zdovodnovat a kona podla svojej viery - vnutorneho presvedcenie.

viera moze byt dosledkom kauzality, ak je jedinec racionalne orientovany: tj. ked ho niekto rozumom presvedci a on uveri.. ale viera tiez nemusi byt dosledkom kauzality, moze vychadzat napr. z vnutorneho pocitu alebo aj nevedomosti: napr. niekoho nie je nutne o niecom presviedcat a on aj tak veri.

navyse, kazdy clovek veri. mozna kazdy niecomu inemu. ale veri kazdy. verit znamena teda byt presvedceny o niecom bez toho aby sme to osobne overili svojou zivotnou skusenostou. napr. takmer kazdy veri, ze vo vesmire nie je vzduch aj ked malokto tam z nas osobne bol. tiez kazdy veri, ze zajtra znova vyjde Slnko, aj ked malokto "vidi" do buducnosti, zeby sa o tom mohol presvedcit..

vela ludi hlavne veri, ze vesmir funguje na principe kauzality, ze je na mieste pytat sa "preco"? to je zakladna vedecka viera, ze vesmir funguje na principe priciny a nasledku, hoci vesmir je nekonecny a nevypocitatelny, takze to vobec nemusi byt pravda. ludia dnes veria darwinovvej evolucnej teorii a pritom to je vrcholne pochybna spekulacia, ktoru vedci nevedia dokazt.. preco? nie vsetko sa da zdovodnit a dokazat rozumom. ved napriklad taka bezna vec ludske city a pocity su slovami a rozumom nepopisatelne: ked clovek niekoho miluje, nevie povedat preco a uz vobec to nevie druhemu cloveku dokazat.

dalsia vec je ze dnes je v duchu vseobecneho spolocenskeho materialisticko-konzumentskeho trendu moderne neverit v boha ani v anielov alebo ine bytosti, verit len sebe a vsetkych ostatnych povazovat za konkurenciu - to ma za nasledok maximalne to, ze ludia sa k sebe chovaju ako dive zvery. kazdy tvrdi - anieli neexistuju, ziadneho som nevidel.. to je rovnaky argument, ako keby chemik stal v laboratoriu zo zalozenymi rukami, nic neurobil a tvrdil, ze cela chemia je nezmysel, lebo on ziadnu reakciu nepozoroval.. ked chceme anielov vidiet a komunikovat, musime splnit nejake (duchovne) podmienky, podobne ako vedec, ktory chce urobit pokus musi nieco vediet a nieco vykonat. a naviac verit vyhradne vlastnym zmyslom je velky omyl, ved kazdy vie, ze zmysly su nedokonale, existuje mnozstvo optickych klamov a iluzii..

takze preco? lebo leco!

ja tiez niecomu verim a niecomu neverim.

neverim ze zivot je nahoda. ved nahoda neexistuje ani podla vedeckeho principu kauzality, ktory tvrdi, ze kazdy nasledok ma svoju pricinu. tymto materialistickym vedcom teda urcite neverim, ved si protirecia hned od zakladu: tvrdia, ze vsetko ma pricinu a potom sa vyhovaraju na nahody.. to su bludy do neba volajuce.

verim ze vesmir je nekonecny ze su v nom miliardy hviezd a civilizacii a ze za vesmirom a jeho stvorenim a riadenim sa skryva nesmierna inteligencia, ktoru mozeme nazvat Boh.