total descendants:: total children::1 3 ❤️ |
![]() Štvrtok večer. Kamaráti, Irish, pivko, pohoda. Nič mi nechýba. Oslavujem týžden bez cigarety, a pozorujem ľudí naokolo. S úsmevom. Popri našom stole sa mihla známa tvár. Chalan zo školy. Tak trochu troska. Podľa všetkého ho zrejme vyrazili, pretože po raňajšom čiernom opravnom termíne vyzeral dosť posmutnelo. Prechádza od stola k stolu a pýta si trávu. Videl som v ňom seba pred necelým rokom... Stále ma občas chytá chuť, ale k verejnému žobraniu makaku by som nikdy neklesol. Človek bez prítomnosti, ktorý v minulosti nemá nič o čo by sa mohol oprieť, a budúcnosť je príliš nejasná na to, aby v ňu mohol veriť. Každý občas zažívame toto podivné vákuum, ibaže u niekoho je minulosťou, a u niekoho dneškom. Možno že toho s ním mám netušene veľa spoločného... Možno by som mu mohol pomôcť... Ale ak som niečo neznášal, boli to ľudia ktorí ma ľutovali a ponúkali mi pomoc. Klesli mi kútiky, a začal som sa zamýšľať. Prečo mi ho nie je ľúto? Je to tým, že sa napriek svojmu stavu pozerá na okolie arogantne a s udivujúcim sebavedomím? Odpudzuje ma svojim správaním? Alebo je to tým, že v mojej opitosti šťastím nechcem vnímať cudzie problémy? Vždy som veril v to, že empatia je tým najdôležitejším pre pozitívne ľudské vzťahy. Len empatický človek môže mať skutočných priateľov, pretože samotná podstata priateľstva ktoré prežije aj krízy spočíva na vzájomnom porozumení, schopnosti vcítiť sa, a počúvať. Počas posledných týždňov som bol zavalený prácou. 12 hodín denne za počítačom zabitých plánovaním, prehrabávaním sa v starých materiáloch a vytváraním nových, ktoré aj tak o pár rokov budú nepoužiteľné. Zmeniť pár ľudí a tým zmeniť budúcnosť. Toto všetko ma držalo a drží v tomto kolobehu.... Zmeniť človeka... Je to síce fajn, ale nie je správne popri tom všetkom zanedbávať priateľov a zabudnúť na svoje záľuby a sny. Dotyčný obehal všetky stoly, a kývajúc sa z boku na bok chôdzou typickou pre človeka v priširokých nohaviciach odišiel preč s prázdnymi rukami... Možno si v hlave hovoril, že jeho návšteva Irishu bola zbytočná. Netušil však, že keď v piatok cestou domou zistím, že som si v Bystrici zabudol adaptér od notebooku, budem z toho šťastný. Čakajú tri dni prázdnin plných Hvoreckého, Kerouacka a Bukowského... A práve tento človek, v mojom živote nič neznamenajúci, ma prinútil svojou púhou pársekundovou prítomnosťou zamyslieť sa nad rovnováhou vo svojom živote. Víkend. Prvý po dlhom čase strávený oddychom. |
| |||||||||||||||||||||||