Kapitola prva

Pozorovanie vojsk na Kuruksetrskom bojisku

Text 1

dhrtaráštra uváca
dharma-kšetre kuru-kšetre
samavetá yuyutsavah
mámakáh pándaváś caiva
kim akurvata sańjaya

dhrtaráštrah—kráľ Dhrtaráštra; uváca- riekol; dharma-kšetre—na pútnom mieste; kuru-kšetre—na mieste nazývanom Kuru-kšetra; samavetáh—zhromaždení; yuyutsavah—túžiaci bojovať; mámakáh—moja strana(synovia); pándaváh—synovia Pándua; ca—a; eva—istotne; kim—čo; akurvata—urobili; sańjaya—ó, Sańjaya.

PREKLAD
Dhrtaráštra riekol: "Ó, Sańjaya, čo moji synovia a synovia Pándua urobili potom co sa zhromaždili na pútnom mieste Kuruksetra s tuzbou bojovat?"

VÝZNAM
Bhagavad-gítá je rozsiahlo čítana teisticka veda zhrnuta v Gítá-máhátmya (Glorifikacia Gíty). V nej sa hovori, že by sme mali studovat Bhagavad-gítu veľmi podrobne a s pomocou človeka, ktory je oddany Śrí Kršnu a snazit sa ju pochopit bez motivovanych vykladov. Príklad, ako ju jasne pochopit nájdeme v Bhagavad-gíte samotnej v sposobe ako toto učenie prijal Arjuna, ktory si vypocul Gítu priamo od Pana. Keď má niekto to šťastie pochopit Bhagavad-gítu prostredníctvom tejto konkretnej linie ucednickej postupnosti bez motivovanych výkladov, potom tento človek predstihol vsetky studia vedskej mudrosti a všetky písma sveta.V Bhagavad-gíte najdeme všetko, čo je obsiahnute v iných knihách, ale citatel v nej najde taktiez veci, ktore nemozno najst nikde inde. Toto je specificky standard Gíty. Je dokonalou teistickou vedou, pretoze je priamo vyrieknuta Najvyššou Osobnosťou Boha, Panom Śrí Kršnom.
Temy, ktore medzi sebou diskutovali Dhrtaráštra a Sańjaya, tak ako su opisane v Mahábhárate, tvoria základny princip tejto vznešenej filozofie. V vseobecnosti sa chape, ze tato filozofia sa rozvila na bojisku Kuruksetra, co je posvätné putnicke miesto uz od pradavna vedskeho veku. Pan ju vyriekol, keď bol na tejto planete prítomný osobne, aby ľudstvo poucil.
Slovo dharma-kšetra (miesto, kde sa vykonávajú náboženské obrady) je významné, pretoze na Kuruovskom bojisku bola Najvyššia Osobnost Boha na strane Arjunu. Dhrtaráštra, otec Kuruov, mal velke pochyby o moznosti svojich synov vyjst z tohto boja ako definitivni víťazi. Vo svojich pochybnostiach sa svojho tajomníka Sańjayu spytal: "Čo moji synovia a synovia Pándua urobili?" Bol presvedčený o tom, že jeho synovia a synovia jeho mladšieho brata Pándua sa zišli na tomto poli Kuruksetra za ucelom odhodlane bojovat. A predsa je jeho otázka významnou. Dhrtaráštra nechcel aby doslu medzi bratancami a bratmi ku kompromisu a chcel si byt isty o osude svojich synov na bojisku. Kedze bitka sa podla dohody mala odohrat na Kuruksetre, ktore je na inom mieste vo Vedach spomenute ako miesto urcene na uctievanie-a to dokonca aj pre obyvatelov neba- Dhrtaráštra sa zacal velmi obavat ci toto svate miesto nebude mat vplyv na výsledok bitky. Vedel totiz, že by to zvyhodnilo Arjunu a Pánduovych synov, ktori boli vsetci od prirody cnostni. Sańjaya bol žiakom Vyásu a preto vďaka Vyásovej milosti bol Sańjaya schopny pozorovat bitku na Kuruksetre napriek tomu ze sa nachádzal v Dhrtaráštrovej komnate. A tak sa ho Dhrtaráštra spýtal na situáciu na bojisku.
Pánduovci aj Dhrtaráštrovi synovia patria k jednej rodine—tu sú však odhalené Dhrtaráštrove myšlienky. Za Kuruov umyselne vyhlasil iba svojich synov a synov Pándua z rodinneho dedicstva vylucil. Takto mozme pochopit Dhrtaráštrov zvláštny vzťah ku svojim synovcom, synom Pándua. Uz od zaciatku tohto rozhovoru sa očakáva, že tak ako sa vyberaju nepotrebne rastliny z ryžového poľa, podobne budú za prítomnosti otca náboženstva Śrí Kršnu z posvätneho pola Kuru-kšetry odstranene take nežiadúce rastliny ako napriklad Dhrtaráštrov syn Duryodhana a iní, a že namiesto nich Pan vytvori podmienky pre hlboko zbožných ľuďi vedených Yudhišthirom. To je vyznam slov dharma-kšetre a kuru-kšetre, ked nehovorime o ich historickej a vedskej hodnote.