http://www.datamath.org/Edu/Professor-82UK.htm

rada som si kreslila kriedami na chodnik

s tabuľou, z jednej strany magnetická, z druhej sa kreslilo kriedami (povolanie učiteľka)
s nožnicami, strihala som bábiky, však vlasy dorastú:D (kaderníčka)
s injekciami, na cukrovku, očkovanie (doktorka)

Uzasny web skoro mi az slza vypadla:
http://www.starehracky.cz/

p.s. ak to tu uz bolo tak to zmazte samozrejme.

(hehe, blbé fotky, fotil som webkamerou)


vyrobené z lega, volal som to "merač hlasitosti". Na tapedecku Toshiba bol umiestnený level meter ktorý meral úroveň hlasitosti pri prehrávaní magnetofónových pások, ja som bol fascinovaný takouto jednoduchou vizualizáciou hudby, ako aj faktom, že to bolo stereo a že každý kanál mal inú hlasitosť. Tento môj bol jeho schematickou kópiou (svetielka nahradené legokockami), a vyrobil som si ho preto, aby som si rovnakým spôsobom mohol vizualizovať hudbu, ktorú som si vymýšľal v hlave, samozrejme hudba tiež bola stereo (to bolo najdôležitejšie)


Vlastnú hudbu som si v hlave vymýšľal pod značkou kapely "Ahoj Rexo". Toto je šéf kapely menom Rexo. Ďalšou významnou postavou bol Guláč (alebo Guláčik), išlo o väčšiu ružovú guľku s namaľovaným strašidelným ksichtom (netuším kde zmizla). Guláčik bol zaľúbený do Guľky (čo bola štandardná sklenená guľka na hranie) a furt sa navštevovali v svojich domoch, ktoré boli priamo uspôsobené na gúľanie, t.j. disponovali dlhočiznými chodbami a kĺzačkami.



stavebnicové kocky a pexeso som používal na stavbu schematických modelov dedín, kde jedna kocka = 1 dom a z pexesa som budoval cestnú sieť. Toto je napríklad osada s jednou ulicou a šiestimi domami. Paneláky som schématicky znázorňoval kockami položenými na sebe. Staval som z toho dediny aj mestá, a názorne som si simuloval rúcanie historických centier miest kvôli stavbe panelákových sídlisk. Okrem toho som kocky využíval aj ako perkusívny hudobný nástroj


dominové kocky som nikdy nepoužil na hru domina; namiesto toho som ich používal ako dopravný prostriedok zvaný "nepobeň" ("ne" vyslovujeme tvrdo) - stačilo z nich poskladať takýto dlhý pás, a bolo. Nepobeň bol hybrid jednokoľajného vlaku, ktorý sa dal takto posúvať cez izbu a na neho mohli byť naložené všetky možné postavičky (s výnimkou Guláča, ktorý sa furt odgúľal dole). Jediný problém bol, že to nevedelo jazdiť do zatáčiek.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ

neviem presny model ale nejako takto to vyzeralo, uz to doma nemam

atari remake 2011
http://www.youtube.com/watch?v=_9nC6vzJSZk

s torzami pusiek :)

a

..attack the prison society Fire to the EU - Death to the bosses dream of a perfect world..

ataricko :)

asi najlepsia plastelina na svete


plnou parou vpred!

plnou parou vpred!

s pipikom

Hrat sa da rozne.. ;)

a mnohem vic..

Mala so šťastie, že moji rodičia mi rozprávky vymýšľali. V niečom je to naozaj skvelé mať otca herca a mamu scenáristku. Jedinou nevýhodou v súvislosti s rozprávkami je to, že nie sú zaznamenané. Možno si jedného dňa sadnem s rodičmi za písací stroj a spíšeme aspoň to, čo nám ostalo v hlavičkách. Písací stroj pekne klepká.
Veľkou detskou výhodou je, keď je otec herec a má rád rozprávky. Tú pozitívnu infantilitu som po ňom zrejme zdedila. A keď vie otec meniť hlasy. Veľa hlasov. Možno tie knižky ani neboli sami o sebe také úžasné, ako boli úžasné v interpretácií môjho otca. Rozhodne prekonal aj pána Nárožného, keď mi čítal moju premilenú knižku Mach a Šebestová. Tá knižka má dokonca pár stránok vypadnutných, lebo bola často čítaná a pozeraná. Prvé dve strany viem dodnes naspamäť a pes Jonatán spôsobil, že som chcela psa. Už mám chvalabohu. Ďaľšou osudovou knižkou bola Rozprávky s troma koncami od Gianniho Rodariho. To bolo fantastické. Každá rozprávka mala tri konce. A ja som si mohla vybrať, ktorý sa mi najviac páči. A vzadu v tej knižke bolo napísané, ktorý koniec sa najviac páči autorovi a prečo. Tam som mala najradšej rozprávku, v ktorej vychádzali ľudia z televízora do obývačky. Také malé scifi! Potom som mala rada rozprávku o chlapcovi, ktorý sa stále hral so zipsom na svojej mikine, až sa mu zasekol a už nikdy si teda nemohol mikinu vyzliecť. A trpel. Ako dospelý mohol chodiť len na detské predstavenia do divadla napríklad a predovšetkým mu bola malá a vyzeral v nej veľmi smiešne. Ale netuším, kto tú rozprávku napísal. AK to niekto viete, urýchlene ma, prosím, informujte! Mala som aj takú knižku o papagájovi Filipovi, ktorý uletel z klietky a stratil sa. Tá knižka bola veľká, mala tvrdé strany a nebol tam žiaden text. Iba úžasné obrázky, kde sa na každom milimetri štvorcovom niečo deje. Neskutočne veľa sa toho deje. A ja som vždy hľadala papagája Filipa, a keď som ho už vedela ukázať aj poslepiačky, hľadala som iné veci. Pri tej knižke som presedela hodiny. Vždy mi z toho na záchode stŕpli nohy. Mala som rada aj knižku Môj macík. Celú ju viem naspamäť! A keď som ju minule našla v reedícií v kníhkupectve, dojalo ma to a kúpila som si rovno tri. Majú trochu menej zošúchané strany ako tá moja a sú divne farebnejšie, ale náš vzťah je napriek tomu pozitívny. A keď som už bola veľká malá zamilovala som sa do knižky Rozprávky pre nespolušné deti, o ktorej môžem taktiež radostne vyhlásiť, že som ju opäť našla v obchode!!! Hurá! Kúpila som štyri. Rozdala som. Tam mám najradšej rozprávku o Betke, ktorá sa na všetkom smiala. Ten cynický a čierny humor nemá páru a keď sa Betkin milý Samoľub Huslica zabije vo vani a Betka sa navždy prestane smiať...ach! Asi som zvláštna ale tento typ humoru mi v rozprávkach vyhovuje. Spomenula som si ešte na Dobšinského rozprávku o dievčatku, ktorému zomrela mamička a dievčatko chodilo tak často a urputne plakať na jej hrobček, až sa mamička zľutovala a hrobček ju vcucol...tiež veľmi pekný príbeh na večer pre deti, ktoré majú radi adrenalín a neboja sa ísť potme v noci samé na záchod.
...mám veľa knižiek v knižnici, ktoré voňajú mojím detstvom, mojou detskou izbou. Niekedy si ich len tak prezerám a príde mi tak veselo-smutno. A viem, že keď raz budem veľká alebo aspoň o trochu väčšia, napíšem aj ja rozprávkovú knižku. Takú, o ktorej budú raz deti hovoriť, že to je ich obľúbená! :)

akurat som hned zlomil tu palicku a stratil prilbu

:P

takéhoto mal niekto? ;-)

v izbe na stenu, stale dokolecka tie iste rozpravky :)

s čím sa hrávajú dnešné deti
z vianočného teskokatalógu

















ja som sa ináč rád hral s pieskom a stváral z neho tunely a kadejaké geografické štruktúry.... a ešte som staval z kociek a pexesa dediny, pričom pexeso slúžilo ako asfaltka... prežil som geografické detstvo

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ

Star Wars akcne figurky

a taktiez Lego

este pred "prichodom" lega :)





je načase zabudnúť na predsudky a vrátiť kvaku na jedálne lístky

míša 1980

míša 1980