(hehe, blbé fotky, fotil som webkamerou)


vyrobené z lega, volal som to "merač hlasitosti". Na tapedecku Toshiba bol umiestnený level meter ktorý meral úroveň hlasitosti pri prehrávaní magnetofónových pások, ja som bol fascinovaný takouto jednoduchou vizualizáciou hudby, ako aj faktom, že to bolo stereo a že každý kanál mal inú hlasitosť. Tento môj bol jeho schematickou kópiou (svetielka nahradené legokockami), a vyrobil som si ho preto, aby som si rovnakým spôsobom mohol vizualizovať hudbu, ktorú som si vymýšľal v hlave, samozrejme hudba tiež bola stereo (to bolo najdôležitejšie)


Vlastnú hudbu som si v hlave vymýšľal pod značkou kapely "Ahoj Rexo". Toto je šéf kapely menom Rexo. Ďalšou významnou postavou bol Guláč (alebo Guláčik), išlo o väčšiu ružovú guľku s namaľovaným strašidelným ksichtom (netuším kde zmizla). Guláčik bol zaľúbený do Guľky (čo bola štandardná sklenená guľka na hranie) a furt sa navštevovali v svojich domoch, ktoré boli priamo uspôsobené na gúľanie, t.j. disponovali dlhočiznými chodbami a kĺzačkami.



stavebnicové kocky a pexeso som používal na stavbu schematických modelov dedín, kde jedna kocka = 1 dom a z pexesa som budoval cestnú sieť. Toto je napríklad osada s jednou ulicou a šiestimi domami. Paneláky som schématicky znázorňoval kockami položenými na sebe. Staval som z toho dediny aj mestá, a názorne som si simuloval rúcanie historických centier miest kvôli stavbe panelákových sídlisk. Okrem toho som kocky využíval aj ako perkusívny hudobný nástroj


dominové kocky som nikdy nepoužil na hru domina; namiesto toho som ich používal ako dopravný prostriedok zvaný "nepobeň" ("ne" vyslovujeme tvrdo) - stačilo z nich poskladať takýto dlhý pás, a bolo. Nepobeň bol hybrid jednokoľajného vlaku, ktorý sa dal takto posúvať cez izbu a na neho mohli byť naložené všetky možné postavičky (s výnimkou Guláča, ktorý sa furt odgúľal dole). Jediný problém bol, že to nevedelo jazdiť do zatáčiek.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ