moja manzelka to robila kvoli svojej mame a ja kvoli manzelke. svokra je teraz stastna, ze jej dcerka mozno raz pojde do neba. okrem svadby sa robil aj krst nasho drobatka, s ktorym som tiez suhlasil len kvoli tomu, ze mam rad moju drahu, ktora je (bohuzial :)) veriaca.

Hnusia sa mi niektore veci, o ktorych som sa dozvedel na "stretnutiach", jednoducho som sa este viac utvrdil, ze krestanstvo, najma katolicke vyznanie, je autoritarske a mizogynske.
So synom som sa zabaval, lebo nic ine som okrem toho nemohol. Modlit sa neviem, takze aj keby som sa chcel pretvarovat, tak by som to nevedel.
K poslednej vete: neplati to len o svadbe ale aj o krste napriklad - oni vobec nie su milosrdni, len ich tesi, ze dalsia ovecka pribudne. Ich vobec nezaujima, ci je niekto pokrsteny dobrovolne (ako mnoho ludi, co sa dava krstit v dospelosti), alebo nasilu bez opytania (ako vsetky male deti). Oni si ich jednoducho zapocitaju ako veriacich. Co sa tyka svadby, plati to iste: uzatvoris svadbu v kostole, automaticky tym zabezpecis pozehnane manzelstvo v katolickom duchu. (a to som zatial nevytahoval ozrana, ktory pride scapany domov a pod inrim na dverami zmlati zenu a deti, lebo to je folklor)

Takze na tvoju otazku "naco kostol" mozem trochu nadnesene a ironicky povedat "z lasky k bliznemu" :)