total descendants:: total children::0 2 ❤️ |
Prave dnes som snad spoznala, takeho cloveka. aspon v tom chcem ostat. Príbeh Bol raz jeden človek. Bol celkom nahý, chodil za svojím nosom a pískal si stále tú istú pieseň. Ale ked ho voľakto stretol, hneď sa ho opýtal: A prečo sa neoblečieš? ,,Nikdy ma to nenapadlo", odvetil človek. ,,A kam ideš?" pýtali sa ho. ,,Neviem," povedal človek. ,,A prečo si pískaš stále tú istú pieseň?" vypytovali sa znova a znova. ,,Nikdy som o tom nepremyšlal," hovoril človek. A pískal si ďalej. Jedného dňa prišiel na jedno miesto a na tom mieste bola lúka a uprosterd lúky sedeli anjeli. Mali velikánske snehobiele krídla. Človek si sadol do trávy a pozeral sa na anjelov. ,,A mne preto narastli krídla, lebo som bol veľmi dobrý," povedal jeden anjel. V tej chvíli mu krídla trochu zožltli. ,,A mne preto narástli krídla, lebo som bol veľmi skromný," povedal druhý anjel. No len čo to povedal, aj jeho krídla stmavli a zožltli. ,,No a mne preto narástli krídla, lebo som bol veľmi tichý," chválil sa ďalší anjel. V tom okamihu mal krídla škaredé a temné ako ostatní. Celý deň sa anjeli chválili a ich krídla boli čoraz tmavšie a žltšie a menšie. Človek sa pozeral na anjelov, ale nepremýšlal o tom. Vstal, zobral píštalku a vykročil za svojim nosom. A keď prišiel k úpětiu vysokej hory, ani mu nenapadlo zastaviť sa. Iba kráčal a pískal si a stúpal, až bol odrazu celkom hore, na samom vrchu hory. Ale pretože o tom nikdy nepremýšľal, stúpal ďalej. Erik Jakub Groch, Druha naivita, 2004 uz nieco od neho tu je * http://kyberia.sk/id/2110057 * a prave Erik povedal " mozes chodit nahy a pit iba vodu" . tak ja len tolko, mili ,neznami priatelia, majte sa krasne. |
|
|||||||||||||||||||||||||