Prave dnes som snad spoznala, takeho cloveka. aspon v tom chcem ostat.

Príbeh
Bol raz jeden človek. Bol celkom nahý, chodil za svojím nosom a pískal si
stále tú istú pieseň.
Ale ked ho voľakto stretol, hneď sa ho opýtal: A prečo sa neoblečieš?
,,Nikdy ma to nenapadlo", odvetil človek.
,,A kam ideš?" pýtali sa ho.
,,Neviem," povedal človek.
,,A prečo si pískaš stále tú istú pieseň?" vypytovali sa znova a
znova.
,,Nikdy som o tom nepremyšlal," hovoril človek.
A pískal si ďalej.
Jedného dňa prišiel na jedno miesto a na tom mieste bola lúka a
uprosterd lúky sedeli anjeli.
Mali velikánske snehobiele krídla.
Človek si sadol do trávy a pozeral sa na anjelov.
,,A mne preto narastli krídla, lebo som bol veľmi dobrý," povedal
jeden anjel.
V tej chvíli mu krídla trochu zožltli.
,,A mne preto narástli krídla, lebo som bol veľmi skromný,"
povedal druhý anjel.
No len čo to povedal, aj jeho krídla stmavli a zožltli.
,,No a mne preto narástli krídla, lebo som bol veľmi tichý," chválil
sa ďalší anjel.
V tom okamihu mal krídla škaredé a temné ako ostatní.
Celý deň sa anjeli chválili a ich krídla boli čoraz tmavšie a žltšie a
menšie.
Človek sa pozeral na anjelov, ale nepremýšlal o tom. Vstal, zobral
píštalku a vykročil za svojim nosom.
A keď prišiel k úpětiu vysokej hory, ani mu nenapadlo zastaviť sa. Iba
kráčal a pískal si a stúpal,
až bol odrazu celkom hore, na samom vrchu hory.
Ale pretože o tom nikdy nepremýšľal, stúpal ďalej.

Erik Jakub Groch, Druha naivita, 2004

uz nieco od neho tu je * http://kyberia.sk/id/2110057 *
a prave Erik povedal " mozes chodit nahy a pit iba vodu" . tak ja len tolko, mili ,neznami priatelia, majte sa krasne.