hm. take sa rozprava ale pride mit o ako polopravda.
Na Simone Weilovej je mi zvlastne to, ze je tam moznost, ze kym Boh pride, tak to potrva, a vlastne nemusi...
Doteraz som to chapala tak, ze Boh si uz po nas prisiel, a len caka kym mu podame ruku, aby nas bud viedol, alebo rovno na rukach nosil¨:), alebo sa minimalne diva kam kracame a sprevadza nas vsade, lebo jemu ani tma nieje tmava dost a tma je mu ako svetlo (ž138 asik). keby sme sa chceli ukryt, teda.