nie je času priveľmi sa rozpisovať, ale moja chabá fyzikálna intuícia protestuje proti obom modelom

už "tu a teraz" v relativistickom vesmíre je záležitosť mimoriadne subjektívna ale budiž

moment je vždy interval, moment o dĺžke 0s už nie je moment (tak ako rez citróna o šírke 0cm už nie je rez citróna)

ak si vezmeme konkrétnu polohu šípu v určitom čase t0(teraz), je to súradnicová konštanta, z ktorej nemožno usúdiť, či je šíp v pohybe alebo nie
Zenón sa ale svojvoľne rozhodol, že šíp v pohybe nie je a vzápätí s týmto svojim nepodloženým tvrdením vyprodukoval spor.

ak je šíp v rovnomernom pohybe, z indukcie možno dokázať že je v pohybe aj pre ľubovoľne malý infitezimálny časový interval. Pozícia v čase "teraz" (čo je v skutočnosti pozícia vo vesmíre bez času) informáciu o pohybe vôbec neobsahuje. Pohyb je tu nedefinovaný.

Mne by sa namiesto otázneho naťahovania okamžiku "teraz" v druhej teórii ďaleko viac páčilo aplikovanie pravdepodobnostnej fcie, podobne ako je to pri určovaní miesta výskytu elementárnych častíc. Potom by sa pre rozličné dĺžky šípu, časového intervalu a nakoniec miesta (alebo tiež intervalu) výskytu dala vyjadriť spojitá pravdepodobnostná funkcia určujúca s akou pravdepodobnosťou sa šíp na danom intervale vyskytuje a boli by predpokladám dobre definované aj limitné stavy, keď sa niektorá zo sledovaných intervalových veličín (prípadne rovno viaceré) redukujú limitne na veličiny bodové.