Obhajoba Hitlera ho znemožnila vedecky i ľudsky

Britský historik David Irving nemá žiadny akademický titul, teda je vlastne amatér. Jeho bádanie a závery o druhej svetovej vojne, ktoré prezentoval v mnohých knihách, však často budili oveľa väčšiu pozornosť než fundované vedecké štúdie.

Písal bestsellery, provokoval a napádal zažité historické pravdy. Popieraním existencie holokaustu definitívne narazil. Znemožnil sa vedecky i ľudsky, vyčlenil sa zo slušnej spoločnosti.

Býval najjasnejšou hviezdou medzi mladými historikmi, bádateľom schopným nájsť i tie najzapadnutejšie svedectvá, brilantným lingvistom i prvotriednym rozprávačom. Dnes sedí v cele vo Viedni.

Rodák z anglického Huttonu (24. marca 1938) nedoštudoval na Londýnskej univerzite prírodné vedy a potom pracoval rok v Porúrí v koncerne Thyssen. Naučil sa tu okrem iného perfektne po nemecky. Začal sa zaujímať o nemecké moderné dejiny a na túto tému tiež v rokoch 1959 až 1961 publikoval v Británii veľa článkov.

Preslávil sa biografiou Hitlerova vojna. Ako sám Irving povedal, v tomto veľdiele ukázal vojnu po prvýkrát "spoza vodcovho stola" či z "Hitlerovej perspektívy".

Pripravil sa starostlivo: prebádal v archívoch dosiaľ neznáme nacistické dokumenty, stretol sa so žijúcimi osobami z Hitlerovho personálu, neváhal zájsť za bývalými nacistami hoci až na zapadnuté argentínske farmy. Irving však došiel k viac než sporným záverom - napríklad, že až do októbra 1943 Hitler nemal o "konečnom riešení židovskej otázky" ani tušenie.

Vedecký kredit bol preč a Irving musel čeliť i útokom proti vlastnej osobe. Holokaust v tom čase ešte nepopieral. K poučke, že "plynové komory neexistovali a šesť miliónov Židov nezomrelo," dospel až koncom 80. rokov.

"Holokaust je dobre financovaná a neuveriteľne úspešná reklamná kampaň," vyhlásil v roku 1988. Tým sa definitívne oddelil od seriózneho prúdu historikov a časom i nakladateľov, obdivne ho naopak počúvali neonacisti.

Irvingovi sa nevyhli ani osobné tragédie. Štyri dcéry z prvého manželstva sa s ním prestali stýkať a najstaršia Josephine spáchala v septembri 1999 samovraždu. Nasledujúci rok navyše prehral súdny spor s americkou autorkou Deborah Lipstadtovou, v ktorom sa pokúšal obhájiť svoje kontroverzné názory. Proces Irvinga finančne zruinoval a sudca Charles Gray ho verejne označil za "rasistu, antisemitu a človeka, ktorý vehementne popiera holokaust a ktorý sa polčuje s pravicovými extrémistami". (čtk)

[21. 2. 2006]
http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2600283