Úryvok z knihy Richarda Bacha "Iluze"

"Všetci sme slobodný a možeme robit čokoľvek chceme robit." povedal mi jednej noci "Neni to jednoduché, krásne a priezračné? Neni to fantastický zákon pre chod vesmíru?"

"Skoro. Ale zabudol si na dost doležitú časť." Povedal som.

"Hm?"

"Možeme si robit čo chceme ale iba pokiaľ tým neubližujeme druhým. Viem že si to chcel povedat ale aj tak by si mal vždy hovorit to čo si myslíš."

Zrazu som v tme začul zvláštny zvuk a rýchlo som sa na neho pozrel "Tiež si to počul?"

"Ano. Ako keby tam niekto bol." Vstal a odišiel do tmy. Zrazu sa zasmial a vyslovil meno ktoré som nezachytil. "Je to OK" počul som ho povedať. "Nie, budeme radi....Nevidím dovod prečo by si tu mal takto postávať....naozaj si vítaný, nehanbi sa."

Ten hlas mal veľmi silný prízvuk. Nie ruský, nie český, skor Transylvánsky. "Vďaka. Nechcem vám kaziť večer..."

Muža ktorého priviedol k ohnu by ste asi veľmi ťažko stretli v noci na stredozápade. Nízky, zhrbený chlapík, odstrašujúci na pohlad, oblečený vo večerných šatoch, necítil sa veľmi dobre na svetle.

"Siel som okolo." povedal "Pole je skratka k mojmu domu"

"Naozaj?" Shimoda vedel že klame a robil všetko preto aby sa nezačal smiať.

"Usaďte sa a cítte sa ako doma." povedal som "Možeme vám nejako pomocť?" Necítil som sa byť moc nápomocný ale ten chlapík sa celý zmenšoval od strachu, chcel som aby sa uvolnil.

Pozrel sa na mna so zúfalým úsmevom ktorý ma skoro premenil na lad. "Ano, možete mi pomocť. Potrebujem to naozaj velmi velmi velmi súrne, inak by som to nežiadal. Možem piť vašu krv? Iba trocha? Je to moja potrava, potrebujem ľudskú krv..."

Možno to bolo prízvukom, možno tým že jeho angličtine nebolo veľmi rozumieť, alebo tým že som nerozumel jeho slovám, každopádne som vyskočil rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Muž ustúpil o krok späť. Zvyčajne posobím mierumilovne ale niesom malej postavy a mohol som vyzerať nebezpečne. Odvrátil hlavu. "Pane, prepáčte, prepáčte! Prosím zabudnite na všetko čo som povedal o vašej krvi! Ale viete..."

"ČO TO HOVORÍTE?" bol som taký podráždený pretože som bol naozaj vystrašený "Čo to dopekla vravíte, pane? Neviem čo ste, ste nejaký VAM-?"

Shimoda ma prerušil predtým ako som mohol dokončit slovo. "Richard, náš hosť rozprával a ty si ho prerušil. Prosím pokračujte pane, moj priateľ je troška nevychovaný."

"Donald," povedal som "tento chlapík..."

"Buď ticho !"

To ma naozaj prekvapilo, až tak že som stíchol a poplašene sa pozeral na muža vytrhnutého z prirodzenej temnoty do svetla nášho ohna.

"Prosím o pochopenie. Nezvolil som si to aby som sa narodil vampírom. Proste smola. Nemám veľa priatelov. Ale musím mať pravidelne dávku krvi každú noc inač trpím strašnými bolesťami, a dlhšie bez krvi nedokážem žiť. Prosím, budem hrozne ranený - zomriem ! - pokial mi nedovolíte piť vašu krv.... Iba trochu, viac ako pintu nepotrebujem." Popošiel o krok smerom ku mne, oblizujúc si pery, mysliac si že ma Shimoda kontroluje a dovolí mi sa poddať.

"Ešte jeden krok a potečie krv, to je fakt. Pane, dotknite sa ma a zomriete." Nezabil by som ho, ale minimálne by som ho zviazal predtým ako by sme sa porozprávali.

Musel mi uveriť preotže sa zastavil, otočil sa k Shimodovi a spýtal sa ho "Pane, už ste ukázali čo ste chceli?"

"Myslím že áno. Vďaka."

Vampír sa na mna pozrel a usmial sa , úplne uvolnený, vychutnávajúc si sám seba, herec na javisku ked show práve skončila. "Nebudem piť tvoju krv, Richard", poveda v perfektnej angičtine, žiadny prízvuk.
Sledoval som ako pomaly mizol, ako keby sám seba zhasínal....za 5 sekúnd zmizol.

Shimoda si sadol k ohnu."Mám radosť že po tom všetkom nemyslíš vážne to čo hovoríš."

Stále som sa triasol, adrenalín v mojich žilách, pripravený na boj s obludou "Don, niesom si istý že som stavaný na podobné veci. Myslím že bude lepšie keď mi povieš o čo išlo. Ako napr. čo to bolo?"

"To bol wompýýýr z Tronsylwónye" povedal slovami temnejšími ako vampíra samotného "Alebo, aby som bol presnejší, bola to zhmotnená myšlienka na wompýýra z Tronsylwónyie. Vždy keď chceš niečo zdorazniť, alebo Ťa niekto nepočúva, použi pár zhmotnených myšlienok aby si im ukázal čo máš na mysli. Myslíš že som to trocha prehnal, s tými pazúrmi a kapucou? Bol desivý?"

"Kapuca bola prvotriedna, Don. Ale inak to bol stereotypný, vidiecky...Nebál som sa ho."

"Oh dobre, ale aspoň si pochopil pointu, a to je o čo ide."

"Akú pointu?"

"Richard, zachoval si sa k mojmu vampírovi kruto, robil si čo si chcel robit, ajkeď si vedel že to ublíži niekomu inému. Dokonca ti povedal že ho to bude veľmi boliet."

"Chcel mi piť krv!"

"A to je presne to čo robíme keď hocikomu hovoríme že budeme ranený keď nebude žiť tak ako my."
Bol som chvílu ticho, rozmýšlajúc. Vždy som si myslel že sme slobodný robiť si čo chceme pokým neubližujeme druhým, ale toto, toto tam proste nepasovalo."

"Vec ktorá Ťa zaráža" povedal " je zaužívané porekadlo ktoré je neuskutočniteľné. Fráza je ublížiť niekomu inému. My rozhodujeme, sami, či sa budeme cítiť ublížene alebo nie. To my sa rozhodujeme. Moj vampír ti povedal že mu bude ublížené keď mu to nedovolíš? To je jeho rozhodnutie, jeho výber. Čo s tým urobíš je tvoje rozhodnutie, dáš mu krv, budeš ho ignorovat, zviažeš ho, prepichneš mu srdce kolom. Keď nechce aby mu bolo prepichnuté srdce kolom, má slobodu to odmietnut, hocakým sposobom chce. A tak to ide stále dokola. Rozhodnutia, rozhodnutia, rozhodnutia."

"Hmm, no keď sa na to tak pozrieš..."

"Počuj," povedal, "toto je doležité. Všetci. Sme slobodný. Možme robit. Všetko. Čo chceme. Robit. "