Satelitný navigačný systém je skvelá vec. Vedia to aj v inštitúciách EÚ, kde už chystajú fanfáry pri príležitosti vypustenia druhej testovacej družice európskeho navigačného systému Galileo. Nie je to však až taký zázrak, za aký ho jeho projektanti vyhlasujú. A má aj svoje nástrahy

Modernému človeku neostane veľa tajomstiev. V roku 2010, keď sa má naplno sprevádzkovať systém 30 družíc Galilea, bude s príslušným prijímačom v mobile, na hodinkách či v aute vedieť všeličo. Napríklad s odchýlkou jedného metra lokalizovať, kde je najbližší bankomat či reštaurácia. Satelit ho navedie k známej osobe, ktorá sa nachádza kdesi nablízku, alebo mu umožní sa hroziacemu stretnutiu vyhnúť. Galileo pomôže, aj keď pôjde o život: rodičia, policajti či záchranári rýchlo vyhľadajú stratené dieťa, ťažko chorého človeka, zblúdeného horolezca či obeť zemetrasenia. Samozrejme, pomôže vtedy, ak hľadaní budú náležite vybavení, čo by vraj nemal byť problém: podľa optimistických prognóz by v roku 2020 malo využívať zväčša bezplatné služby Galilea 2,5 miliardy ľudí.
Najväčšie praktické výhody budú zrejme v doprave, kde sa ešte viac spresní navigácia lodí alebo lietadiel. Takisto zrážky vlakov idúcich v protismere by sa mali stať minulosťou. Niektoré skupiny ľudí ocenia krížom-krážom zosieťovaný svet menej. Zvlášť v strehu sa oplatí byť teroristom, ale aj obyčajným kriminálnikom. Hoci roly sa môžu niekedy aj obrátiť: talianska polícia mohla nedávno vďaka batériám vmobiloch nedbalejších agentov CIA vystopovať, ako z územia Talianska protiprávne unášali podozrivého teroristu do Egypta. Nebudú môcť podvádzať niektorí poľnohospodári, ktorí falšovali údaje o výmere pôdy, aby dostali viac dotácií. Galileo však nie je iba čisto civilným projektom, ako sa javí v oficiálnych deklaráciách – jeden zo signálov, takzvaný PRS, budú využívať iba vlády EÚ a ich armády.

.eu is the best
Navigačný systém, ktorý pripravuje EÚ aj za asistencie štátov ako Čína, India a Izrael, nie je prirodzene nijakou novinkou. Američania ho pod skratkou GPS vyvíjajú od 70. rokov, o čosi neskôr začali Rusi so svojím Glonassom. Revolučnosť Galilea má byť v čomsi inom: v pokrytí, presnosti či v nevídanej využiteľnosti. Skeptik by dodal, že aj v zneužiteľnosti. Je fakt, že americký GPS nie je v civilnej oblasti vždy veľmi presný. Do roku 2000 slúžil účinne iba armáde USA, až kým prezident Bill Clinton skoncoval s armádnou praxou zámerného skresľovania signálov a systém sa tak začal využívať širšie. Dnes dokáže GPS hľadaný objekt zacieliť s vychýlením od troch do 15 metrov. Galileo s odchýlkou jedného metra chce byť nielen presnejší, ale aj dostupnejší: kým GPS má problémy vmestách, kde jeho signál rušia výškové budovy, európska navigácia by mala prekonať aj tieto prekážky a fungovať aj vnútri budov. Ruský Glonass má iné problémy – jeho údaje sú nespoľahlivé, keďže zo 17 družíc je funkčných len desať. Príjem cez 30 družíc Galilea by mal byť možný z ktoréhokoľvek miesta na zemi a s dosiaľ nevídanou presnosťou. Je to technický zázrak? Alebo aspoň revolúcia?

.cap vo vesmíre?
Neprajníci majú pre projekt EÚ iný názov: je to vraj „spoločná poľnohospodárska politika vo vesmíre“. Vtip je to dobrý, nie však spravodlivý vo všetkých ohľadoch. Celkové náklady na vybudovanie Galilea sa odhadujú na 3,6 miliardy eur, čo je menej než desatina ročných výdavkov na vychýrený CAP európskych poľnohospodárov. Iste, náklady sa ako pri každom megalomanskom projekte aj tu asi predražia a družice Galilea bude treba udržiavať, a teda financovať, aj počas prevádzky. Nemusí z toho byť hneď rozpočtové euromonštrum: okrem európskych aj iných daňovníkov časť počiatočných nákladov hradia súkromné firmy, a aj neskoršiu prevádzku Galilea by mali aspoň z časti kryť súkromní priemyselní užívatelia. Prípad Glosnassu asi bezprostredne nehrozí, len naň treba pamätať: Rusi z finančných dôvodov neboli schopní udržiavať počet a funkčnosť družíc, ktorých počet klesol z pôvodných 24 na 10. Hospodárske škody hrozia skôr inde. Keďže satelity budú riadiť rozvod elektriny, vyberanie diaľničného mýta, lode a lietadlá, jednodňový výpadok by podľa súčasných odhadov spôsobil v roku 2020 škodu okolo 6 miliárd eur. Systém teda musí byť nastavený čo najlepšie.

.naozaj nevyhnutné?
Problém s Galileom je iný než finančný. Kľúčová otázka znie: je jeho vybudovanie naozaj také nevyhnutné? Porovnania dosť krívajú, ak porovnávajú dnešný GPS s budúcou pravdepodobnou realitou Galilea. Američania totiž svoj systém neustále vylepšujú a ich motivácia investovať bude s vynárajúcim sa Galileom iba rásť. Už v roku 2008 by mali družice GPS ukazovať s odchýlkou menej než tri metre a s pomocou podzemnej infraštruktúry budú schopní stále presnejšej navigácie. Rozdiely medzi oboma systémami budú teda v budúcnosti skôr zanedbateľné. Dokonca aj Rusi (spolu s Indmi) zamýšľajú z prestížnych dôvodov obnoviť a dobudovať Glosnass tak, aby mohol USA aj EÚ konkurovať. Je preto možné, že v ďalšom desaťročí budú okolo zeme obiehať dva až tri drahé systémy družíc, poskytujúce porovnateľné (pre bežných užívateľov bezplatné) služby. Áno, ide o politiku a prestíž, je to však rozumné? Ak sa zvážia aj ďalšie aspekty, nevyzerá to tak.

.chiracov klin
Minulý december, keď bola z Bajkonuru vypustená na orbitu prvá testovacia družica, francúzsky minister zahraničia Philippe Douste-Blazy označil Galileo za symbol „nezávislosti EÚ“. Francúzi zdôrazňujú dva argumenty v prospech projektu: Vďaka výskumu sa vraj vytvoria nové pracovné miesta vo Francúzsku. A oslabí sa naviazanosť Európy na USA. Prezident Jacques Chirac sa zmienil, že bez Galilea ostane Európa iba americkým vazalom. To je ďalší rozmer vesmírneho projektu EÚ: ide aj o francúzsky klin medzi Európu a Ameriku a symbol jednotnej obrannej politiky EÚ. Je takto chápaný navigačný systém v záujme Slovenska či iných štátov EÚ?
Rozhodne nebol v záujme Američanov. Tí podľa magazínu Business Week dokonca hrozili útokom na Galileo, pokiaľ nedostanú záruky, že vojensky kódované signály nebudú môcť využívať napríklad Číňania. Nebyť tlaku USA, Čína by mohla Galileo potenciálne využívať aj pri prípadnom útoku na Taiwan. Američania sa takisto obávali, že signály zGalilea by slúžili ich nepriateľom v čase vojny. Tie by mohli síce rušiť, no súčasne by tým rušili aj signály GPS využívané vlastnou armádou. Na ilustráciu: pred tromi rokmi v Iraku Američania navádzali cez GPS 60 percent zvrhnutých bômb. V júni 2004 sa ďalší transatlantický konflikt podarilo odstrániť, keď sa USA s EÚ dohodli na tom, že Galileo nebude prekážať vojenskej navigácii USA a NATO (v ktorom je, mimochodom, aj zopár členov EÚ...). .big Brother nad nami Každý technologický pokrok si pýta svoju daň. Vynález rozhlasu pomohol Adolfovi Hitlerovi účinne zelektrizovať masy a s ich pomocou zavliecť svet do ničivej vojny. Navigačné systémy prinášajú okrem desiatok praktických užitočností aj hrozby. Šoférovi môžu zachrániť život, alebo ho aj všade kontrolovať, vyťahovať z neho pokuty, rôzne dane a poplatky, ktoré budú vlády s radosťou zavádzať. Fakt je, že ak niekto nechce, aby Galileo zachytával každý jeho pohyb, nemusí mať mobil s prijímacím signálom. Ale napríklad japonská vláda schválila zákon, podľa ktorého bude čoskoro každý mobil povinne vybavený satelitným navigačným systémom. Boj proti terorizmu ľahko zdôvodní všadeprítomné zosieťovanie a kontrolné oko štátu, ktoré je pri záujme o bezpečnosť ešte ako-tak znesiteľnou mrzutosťou. Ale len v prípade liberálnych demokracií. Stačí si predstaviť, že by služby GPS a Galilea mali k dispozícii Hitler a Stalin... Ovácie z nezadržateľného pokroku sú preto lacné a naivné.
Technológie nie sú vstupenkou do pozemského raja, ale morálne neutrálnym nástrojom, ktorý môže uľahčovať a zachraňovať životy, no v rukách nebezpečných vlád sa mení na skazonosný obušok proti slobode.
S pribúdajúcimi družicami vo vesmíre tak nebotyčne vzrastá záujem na čo najobmedzenejšej moci vlády. Aby vesmírny Big Brother nemohol strkať nos tam, kam nemá.
Martin Hanus @ .týždeň