Úvod


Táto práca sa bude zaobera? témou rozumenia. Je to téma chúlostivé pre cyklický charakter, ktorý partí k rozumeniu. Ten je najjasnejšie vidie? v prostom vyhlásení, ktorým by sa dala taktiež nazva? táto práca: rozumenie o rozumení. Ďalším obmedzením je, že čerpá z materiálu velice skromného. Základné Gadamerove dielo zaoberajúce sa hermeneutikou „Wahrheit und Methode“ zostáva nepovšimnuté. Gadamerove a Ricoeurove postoje sú vykreslované na základe zbierok krátkych prednášok. Porozumenie je u každého autora zasadené do iného kontextu z ktorého sa snažím načrtnú? aspoň to najnutnejšie pre zrozumiteľos? prechodov medzi jednotlivými „cestami“, ako ich spolu s Ricoeurom nazývam pre svoj hlbohý symbolický význam v najrôznejších ľudských tradíciach myslenia. Po závere pridávam ešte jednu čas? a to „cestu básnikov“. Nie preto, aby som vyvážil dvoch nemeckých autorov dvoma francuzskymi, ale aby som prácu obohatil ďalším porozumením, ktoré tak ako každé filozofické dielo, k nám prichádza skrze reč.


Ricoeurovo porozumenie Heideggerovmu porozumeniu
„Krátka cesta“


Na začiatok je treba poveda? to, že Ricoeurou postoj k Heideggerovmu poňatiu porozumenia nieje protikladný aj keď ho nazýva „krátkou cestou“ na pozadí svojej „dlhej cesty“. Dôležité je to, že sú to obe cesty. Vedú tým istým smerom, a teda k založeniu hermeneutiky na fenomenológiu. Fenomenológia zameriava svoju pozornos? k samotným fenoménom. Pre hermeneutiku k fenoménom patrí aj ich výklad. Heidegger sa stretáva s fenoménom porozumenia a kladie si otázku ohľadom bytosti, ktorej bytie spočíva v porozumení. Teda obracia otázku k samému sebe. „Dasein“ (pobyt) nazýva miestom, na ktorom sa stáva zjavné bytie. Porozumenie patrí k bytiu a hermeneutika sa tak stáva ontológiou porozumenia. Samozrejme, že sa potom nemusíme zaobera? podmienkami, za akých môže poznávajúci subjekt porozumie? textu. Metodológia je mimo pozornos? z prostého dôvodu, že poskytnutie porozumeniu určitú konkrétnu metódu znamená krok k ignorovaniu kritiky objektívneho poznania ako ju predniesol Bergson a Husserl. Snaha vz?ahova? sa k fenoménom bez výkladou je „raj dávno stratený“. Inač povedané sen po objektívnom poznaní. Preto sa Heidegger pýta priamo po bytí. Po bytí, ktoré existuje v mode porozumenia. Otázka pravdy je mimo metodológie, ale stáva sa otázkou prejavu bytia.
Ricoeur navrhuje vyda? sa inou cestou. Tak ako Gadamer je fascinovaný rečou. V reči sa totiž deje porozumenie. Analýza reči je východiskom „dlhej cesty“. Takto uchopený problém otvára Ricoeurovi cestu epistemológie porozumenia. Disciplíny interpretujúce s rôznymi metodologickými prístupmi sú mu priestorom pre hľadanie jeho roztrieštenej ontológie. Súčastne právom upozorňuje na problém kruhu v Heideggerovom poňatí:
„ ... porozumění, které je výsledkem analytiky Dasein (pobytu), je právě tím porozuměním, kterým a ve kterém si toto bytí rozumí jako bytí.“(1)
Napriek tomu, že je to kruh, samotné toto pozorovanie nieje argumentom proti. Sám Heidegger o ňom vie a ohradzuje sa proti jeho označeniu ako bludnom kruhu:
„Každý výklad, který má zjednat porozumění, musí již vykladanému rozumět.“(2)
A dokonca nám navrhuje cestu ako kruh uchopi? a by? ním uchopený:
„Splnení základních podmínek možnosti výkladu spočíva spýše v tom, že budeme od počátku respektovat bytostné podmínky jeho provádení. Rozhodující není z kruhu vystoupit, nýbrž správným spůsobem do něj vstoupit.“(3)
Tieto bytostné podmienky, o ktorých hovorí Heidegger sú výrazom existenciálnej ´pred-´ štruktúry pobytu samého. V tejto štruktúre ´pred-´ je zakotvený výklad. (Výklad chápe sucna v štruktúre „ako“.) Heidegger rozoznáva „před-se-vzetí“, ktoré vyjadruje to, ako nastrihávam z celku nejakú čas?, ako široko, alebo úzko beriem „niečo ako niečo“. Ďalej „před-vídání“, ktoré nastriháva vyložiteľnos?. Teda predporozumenie, pod akým uhlom, alebo v akom kontexte rozumiem „niečo ako niečo“. A nakoniec je tu „před-pojetí“. Teda pojmovos? s ktorou pracujem. Heidegger vidí najpôvodnejším tématom vedy vypracovanie tohoto ´pred-´ z vecí samých. (Sám sa však nepúšta do jednotlivých hermeneutických metodológii. Vzdáva sa surfovania po jednotlivých štruktúrach ´pred-´.) Niesme však tejto štruktúre ´pred-´ slepo vydaný, ako by sa zdalo pri prvom pohľade na hermeneutický kruh. Niesme zajatcami v našich predsudkoch. Heideggerova hermeneutika, naopak, chce prejasni? tieto štruktúry.


Ricoeurovo porozumenie porozumeniu
„Dlhá cesta“


Ricoeurova „dlhá cesta“ pozostáva z dvoch krokov. Začína analýzami reči. Tým si chce stále zachova? kontakt s disciplínami, ktoré postupujú v interpretácii metodicky. Na to je treba sémanticky objasni? pojem interpretácie, v prvom kroku. Na tento prístup nadväzuje krok druhý – reflexivný. Porzumenie cez nieje možné cez porozumenie sebe samému. K ontologii porozumenia nás povedie reflexia, ktorá sama seba zruší ako rexlexiu.
Heideggerova ontológia porozumenia môže by? pre Ricoura iba horizontom. Horizontom zahliadnutým iba v procese interpretácie. (Interpretáciou sa tu myslí odkrývanie významov.) Pre Ricoura každá hermeneutika vždy odhaľuje iba čiastočný aspekt existencie. A to ten, ktorý ju zakladá ako metódu. To vedie ku kriteriológii. Je to výpočet všetkých možných interpretácii. Ricoeurova kriteológia je pokusom postihnú? všetky možné štruktúry ´pred-´. Preto je horizontom, ktorý je nedosiahnutelný. Jej cieľom je ukáza?, že každá forma interpretácie je v priamom vz?ahu ku tej, ktorej hermeneutickej metóde. To znamená, že relativizuje všetky absolútne nároky na jednotlivú interpretáciu. Nasleduje reflexívny krok.
Reflexívny krok je krokom filozofickým. Porozumenie vyžaduje účas? na tom, čo má by? pochopené. Reflexia je potom mostom medzi porozumením znaku a porozumením sebe.
„Cogito nemůže být uchopeno jinak než oklikou – dešifrováním dokumentů svého života. Reflexe je přivlastňováním našeho úsilí o existenci a naši touhy být, a to skrze díla, která o tomto úsilí a této touze svěčí.“(4)
Reflexia je prítomná aj u Heideggera. Pobyt sám sa musí hermeneuticky nasadi? do východiska porozumenia. To sa deje v hermeneutických pojmoch. V každej započatej interpretácii su tieto pojmy prístupné. Hermeneutická je teda veta, ktorá vyzýva k vlastnému výkonu reflexie a výkladu, a teda k použitiu na seba.


Gadamer a porozumenie
„človek v reči“


Gadamer nás neustále prekvapuje nie úplne prepracovanými príkladmi, ktorými chce podoprie? svoje tvrdenia(5) a tiež uvádza odvážne výpovede hodnotiaceho charakteru s nejasnos?ami spojenými s metaforikou týchto súdov(6) . Napriek tomu sa pokúsime načrtnú? „Gadamerovu cestu“ porozumenia.
Človek má logos. Toto vyjadrenie je zakorenené v schopnosti transcendova? bezpodmienečnú danos? a plynie z jednoduchej výpovedi, že človek má reč. To, že človek dorozumie zakladá univerzalnu perspektívu pojmu. Gadamer teda vychádza z fenomenu rečovosti človeka. Rečovos? človeka priamo súvisí s rečovos?ou sveta. Dynamiku tohoto prepojenia vyjadruje nasledujúca výpoveď.
„Učit se mluvit neznamená být uváděn do užívání už hotového nástroje označování nám důvěrně známeho světa, nýbrž znamená získavat důvěrnou známost světa samého i toho, jak se s ním setkávame.“ (7)
Rodíme sa teda do rečovosti. Neexistuje stav bez reči a samotný pojem reči ma v sebe zahrnutú reflexnú rovinu,totiž predpokladá vedomie reči. To sa veľmi podobá Heideggerovým štruktúram ´pred-´. Reč je vždycky prednami.
„Ve všem našem myšlení a poznávání jsme už vždycky předpojati řečovým výkladem světa, do něhož vrůstat znamená vyrůstat na světe.“(8)
Ďalším pojítkom s Heideggerom by mohlo by? to, že rozumenie „je pôvodnejšie“ než nedorozumenie. Pre Heideggera je nedorozumenie rozumením, ktoré bytostne patrí k pobytu. Je to však rovnaké iba napoli, pretože Heidegger buduje ontológiu rozumenia, kým Gadamer fenomenológiu.
Pre Gadamera má reč tri základné vlastnosti. A to sebazabudnutie, nepripútanos? k ja(9) a univerzálnos?. Všetky tri podmieňujú rozhovor, ktorý je tak dôležitý v Gadamerovej koncepcii. Sebazabudnutím sa myslí neuvedomenie si všetkých reflexií jazyka, ktoré učinil človek v dejinách (gramatiku, syntax,..).
„..ze sebazapomnění řeči plyne, že její vlastní bytí spočíva v tom, čo je v ní řečeno, ve společném světe, v němž žijeme a k němuž patří i celý dlouhý řetěz tradice, která k nám zaznívá z literatúry v mrtvých i živých cizích jazycích.“ (10)
Tak sa sebazabudnutie reči chápe ako účas? na rozhovore, ktorý dokonca presahuje každý jeden konkrétny rozhovor. Nepripútanos? k ja - Hovori? znamená hovori? k niekomu. Nachádzame sa v rovine ja-ty (teda my ako rozhovor). Rozumenie a seberozumenie sú tak prepojené v neoddeliteľnom spojení.
Gadamer vyhlasuje, že všetky fenomény rozumenia sú javy rečové. Tak jeho cesta je cesta fenomenologická. Rozumie? potom znamená uplatni? určitý zmysel na našu situáciu a naše otázky.


Záver


Kým Heidegger stavia svoju ontológiu porozumenia a Ricoeur epistemológiu porozumenia, Gadamerov prístup by sa dal nazva? fenomenolófia porozumenia. Stojíme tak pred tajomstvom rozumenia, ktoré je fascinujúce svojou nejednoznačnos?ou, vždy unikajúce pred definitívnym uchopením. Nedosiahnuteľný horizont u Ricoeura a nekonečný rozhovor u Gadamera spolu s Heideggerovu bytostnou staros?ou, odkazujú k túžbe po nekonečne. Človek, ako konečná bytos?, tak nachádza v sebe nekonečnú dieru. Tento rozpor je prameňom filozofovania. Filozofujem nie preto, že rozumieme, ale preto, že nám rozumenie chýba.


„cesta básnikov“

Túto čas? nieje ešte dokončená :( (M.K. ospravedlnenie)


Literatúra:

Grondin, Jean, „Úvod do Hermeneutiky“, Oikoymenh, Praha 1997
Heidegger, Martin, „Bytí a čas“, Oikoymenh, Praha 2002
Ricoeur, Paul, „Život, pravda, symbol“, Oikoymenh, Praha 1993
Gadamer, Hans-Georg, „Člověk a řeč“, Oikoymenh, Praha 1999
de Saint-Exupéry, „Citadela“, Hevi, Bratislava 2001


poznámky:
1 Ricoeur (1993), str. 175
2 Heidegger (2002), str.184
3 Heidegger (2002), str.185
4 Ricoeur(1993), str. 181
5 Gadamer(1999), na strane 23 je vykreslený príklad, ktorý úplne neproblematicky obsahuje vyhlásenie, že výrazové prostriedky zvierat nie je reč.
6 Gadamer(1999), str. 23. „.. otázka po původu řeči byla nově položena teprve v době osvícenství. Byl to veliký krok kupředu, když se na otázku po původu řeči přestalo odpovídat zprávou o stvoření a začalo se pátrat v přirozenosti člověka.“ Aký krok dopředu? Kde je dopředu? Prečo to ničme krok dozadu, alebo prečo sa nedá poveda?, že správa o stvorení hovorí o prirodzenosti člověka?
7 Gadamer(1999), str. 25
8 Gadamer(1999), str. 26
9 Nepripútanos? k ja veľmi připomíná Ricoeurovu stratu objektivizovaného ja v záujme ja existujúceho, ktoré je podmienkou reflexívnej filozofie, teda predpokladom porozumenia. (Ricoeur(1993)str 183-184)

10 Gadamer(1999), str. 25