V tomto texte som sa , až na pár excesov, pokusil použi? wittgensteinovskú metódu "opisuj ale nehodno?", ktorú však teraz hodlám prekona? niečím čo si dovolím nazva? "morálne posolstvo". Považujem totiž za veľmi podstatné upriami? pozornos? na fakt, že sme viac ako ktorákoľvek generácia pred nami svedkami zániku, áno doslovného nihilovania množstva "disipatívnych štruktúr" - kultúr a jazykov.Aj v týchto "informačných" či "memetických" sférach vidíme boj istých entít o priestor ktorý je priestorom ľudských myslí, vidíme dravé útoky predátorov na obete ktoré sa nedokážu bráni? a je asi na mieste zača? zostavova? "červené knihy ohrozených jazykov", a možno už tak niekto aj učinil. Vďaka kontaktu s "iným" som pochopil, alebo chápa? začínam, nesmiernu potrebu uchováva? při Živote - a nielen ako mŕtvu množinu pojmov v izolovanej akademickej databáze - diverzitu jazykov. Keď tak čini? nebudeme, môže sa totiž naozaj sta? skutočnos?ou vízia orwellovského newspeaku , väzenia ktoré sme si pomocou našich vedeckých a ekonomických termínov na svoje mysle postavili sami.

Keďže vnímam jazyk ako živý a vychádzam z teorému že za živé je možné považova? iba to čo sa nevratne uberá istým smerom , tvrdím že je nesmierne potrebné dba? na to aby okrem uchovávania diverzity jazykov ostal vždy aj priestor pre jeho živelný rozvoj. Možno dokonca poveda? že rozvoj ktorý zvyšuje množstvo jazykových prvkov je rozvojom vítaným, a rozvoj ktorý tento počet v mene akejkoľvek ideje znižuje popiera samotnú podstatu Života a nieje teda pre jazyk žiadnym rozvojom, lež úpadkom.Vďaka pohľadu na jazyk skrze mriežku "organickej paradigmy" chápem, že žiadny nový do jazyka pridaný prvok nieje prvkom zbytočným - akákoľvek novos? môže jazyku iba prospie?. Ak však táto novos? nieje prakticky použiteľná, zanikne veľmi rýchlo v procese evolúcie pretože jazyk je síce dynamická štruktúra, no pretrváva v prvom rade skrze živú reč, ako nástroj na komunikáciu medzi ľuďmi - a tá sa v svojom čoraz silnejšom pachtení za účelom zbavuje jednotlivých ornamentov. So zánikom jednotlivých na prvý pohľad nepotrebných jazykových ornamentov však zanikajú celé nové formy myslenia - celé svety. V prípade zániku toho mongolského zánik by nám , okrem iných krás , mohol utiec? náhľad na ríšu v ktorej Boh je slovesom.