V prednáške s názvom "Džihád vs. McSvet" sa prednášajúci Ph.D. Daniel Shannahan pokúsil upriami? pozornos? na dve sily ktoré utvárajú dnešný svet - konkrétne na konzumnú spoločnos? ( ďalej už iba KS )na strane jednej a násilnú obranú reakciu voči KS nej na strane druhej. Slová prednášajúceho sú v tejto prednáške podložené nielen jeho záujmom o daný problém, ale najmä jeho štvr? storočie trvajúcou praxou v oblasti medzinárodného vzdelávania a štyrmi základnými knižnými zdrojmi (Barber, Bell, Lash, Freud) .

Prvá kniha napísaná B. Barberom - Jihaad vs. McWorld bola pre vytvorenie prednášky hybným impulzom. Barberova kniha pred čitateľa predkladá dva základné póly problému - McSvet a "Džihád" - a určuje základné vlastnosti ktoré tieto pojmy ustavujú. Pojmom McSvet je zastrešené všetko čo má niečo dočinenia s čoraz mohutnejšou globálnou konzumnou kultúrou. Základnou vlastnos?ou KS, takpovediac kľúčom k McSvetu, je všadeprítomnos? obrazov . Obrazy, logá, ikony - sa stávajú menou, nástrojom komunikácie, jazykom ktorý postupne začína prestupova? takmer všetky kultúry sveta. Ďalším atribútom KS je nástup "duchovnej vyprahlosti", posilňovanie procesu počas ktorého človek poci?uje čoraz menej a menej "vnútornej podstaty".

V McSvete sú, aspoň do istej miery, zabezpečené isté základné potreby človeka ako jedlo, strecha nad hlavou, atď. a preto je možné aby sa človek začal zaobera? zaobstarávaním vecí, vecí ktoré vlastne nepotrebuje. Keďže si však , tak ako sa spieva v piesni od Dire Straits, "niektorí ľudia myslia že ich potrebujú" , je obrovské množstvo energie investované na získavanie takýchto vecí.

KS pôvodne vyrastala na základoch spoločnosti v ktorej sú zabezpečené základné potreby jednotlivca - avšak s jej náhlym rozšírením do celého sveta dochádza k jej implementácii aj v oblastiach trpiacich chudobou. Práve tu vidí Shannahan zárodok "Džihádu". Ďžihád je v kontexte tejto prednášky chápaný ako reakcia na KS, je v istom zmysle anti-tézou tvrdiacou "Globálny kapitalizmus podrýva tradičnú kultúru". Takto chápaný džihád nevedú iba muslimovia ale napr. i kres?anskí fundamentalisti.

Shannahan Barberovi vytýka že v svojich analýzach nešiel dostatočne pod povrch a predkladá len jin a jang problému. Následne obracia pozornos? na sociológov ktorí svoj akademický záujem upriamili na štúdium americkej spoločnosti - je to totiž práve americká spoločnos? kde KS podľa Shannahana vznikla. "To istotne nieje niečo za čo by sa mala Amerika cíti? vinnou, vznik KS bol prirodzeným dôsledkom prirodzených udalostí. Keby to nevzniklo v Amerike, vzniklo by to niekde inde. " dodáva.

Podľa druhého zdroja prednášky - D. Bella , socióloga rokov pä?desiatych , možno v spoločnosti vybada? dva základné prístupy či názory na KS - prístup millenaristický a prístup moralistický . Moralisti hovoria o tom ako KS v človeku len prebúdza kŕčovitú túžbu vlastni?, sebeckos? - tvrdia že KS utvára sociálneho narcisa. Millenaristi naopak vnímajú nástup KS ako vec obrovského,ďalekosiahleho významu (slovo pochádza zo slova millenium). Zdôrazňujú že vďaka materialistickému prístupu k svetu je ľudská existencia v svete zabezpečená a až na tomto základe je možné aby človek dosiahol naplnenie svojho životného príbehu a realizáciu vlastnej odpovede na otázku "Čím chcem vlastne by??". "Máme úžasnú možnos? ?aži? z tisícov rokov ekonomického rozvoja", tvrdí Shannahan a dokonca používa slovo "dar", no hneď vzápätí odhaľuje zásadný problém celého millenaristického prístupu a totiž - Ako to, že keď sme už dosiahli tento úžasný moment nástupu KS sa necítime ani zďaľeka tak skvelo ako by sme sa mali ? Konkrétne povedané - prečo práve sú to práve konzumné spoločnosti v ktorých narastá počet samovrážd, užívanie antidepresív a drog?

Odpoveď je možno ukrytá v jednom zo zásadných rozporov kapitalistického systému. D.Bell tvrdí že na to aby sme mohli ma? fungujúci kapitalizmus, je nutné aby ľudia tvrdo pracovali, boli takpovediac svojou prácou "posadnutí". Na druhej strane si však fungujúci kapitalistický systém vyžaduje aby človek nakupoval, nakupoval a ešte raz nakupoval. A tak systém od človeka vyžaduje aby bol askétom i hedonistom. "Sme živými dýchajúcimi nosičmi týchto 2 rozporných správ".

Na D.Bella v svojich dielach o desa?ročie neskôr naviazal Christopher Lash ktorý tvrdí: V konzumnej spoločnosti sa ľudia neučia o tom ako produkova? pre samých seba. Podľa Lasha je táto neinformovanos? pre systém nesmierne podstatná, keby sa tak dialo, kapitalistický systém by sa zrútil. Shannahan následne účastníkom prednášky predkladá otázku ktorá má však zjavne iba rétorický zmysel: "Kto z vás má znalosti v pestovaní či produkcii potravín? ".

Dôsledkom stavu v ktorom takmer nikto nieje schopný sám o sebe niečo produkova? je zánik tradičných spoločenských štruktúr. Človek už nežije v dedine kde vie ktorá konkrétna ľudská bytos? pletie košíky a kto konkrétne je stolárom, namiesto toho je súčas?ou "virtuálnej spoločnosti". Túto myšlienku Shannahan ešte názornejšie ilustruje otázkou ktorú mu raz položil jeden indický študent - "Kam Američania chodia?" (v zmysle "ako trávia voľný čas?") a najmä neprítomnos?ou všeobecnejšej odpovede ako "do nákupného centra" či "domov k televízii".

V takejto "virtuálnej spoločnosti" je okrem diskusie o včerajších televíznych programoch ?ažké dospie? k odpovediam na základné otázky človečenstva - ako interagova? s ľuďmi?, ako si nájs? pravého partnera/partnerku?, či na otázku najzásadnejšiu - ako naplni? svoj život? Tieto odpovede sa človeku, či skôr funkčnej podjednotke "virtuálnej spoločnosti" nedostávajú. To, čo sa mu v drvivej väčšine prípadov dáva sú obrazy, reklamy, ktorých účelom je preda? produkt.

V takomto svete obrazov predstáva by? podstatné čím človek naozaj je, do popredia sa dostáva akú pózu prezentuje, a ako ju hrá. Slovami "Namiesto podstaty máme obraz" nás Shannahan na chvíľu prenáša z oblasti sociológie do oblasti temných vôd psyché. "Stále menej a menej tušíme čím vlastne sme a trávime čoraz viacej času rozhodovaním o tom čo predstiera?, do akého obrazu vstúpi?..Podľa Freuda vyviera narcizmus z neprítomnosti vlastného ja, práve to že Narcis nemá vlastné ja je dôvodom prečo sa zamiluje do obrazu".

A tak ako Narcis padá do vody padá človek do "životného štýlu" ktorý si možno vybra? v "supermarkete životných štýlov" - buď hipík, buď manažér, buď filozof...Podľa Shannahana je v USA tento supermarket neustále pred očami, stačí len vyjs? von a vybra? si.

Odhliadnuc od niekoľkých úvodných slov v ktorých bolo skorej definované čo je v tejto prednáške myslené slovom "džihád" bolo tejto druhej sile tvarujúcej dnešný svet venovaných iba záverečných niekoľko minút. Shannahan tvrdí že táto "reakcia" vzniká v krajinách tretieho sveta najmä preto že sa KS snaží ustavi? tam kde na to ešte niesú vhodné podmienky. Keď sa na človeka zápasiaceho o prežitie seba a svojich blízkych zo všetkých strán v podobe obrazov valí svet bohatých, má v podstate niekoľko možností. Môže všetky tieto obrazy ignorova? - a to je stále ?ažšie a ?ažšie -, môže sa pokúsi? zapracova? na sebe a dosiahnu? úspech- čo sa semtam podarí ale na niektorých kontinentoch menej často... - , alebo sa môže rozhneva? keď aj napriek všetkej snahe sa obrázkové bohatstvo nestáva skutočnos?ou. V takomto stave rozrušenia ba priam zúfalstva sa človek utieka k hocičomu čo by mohlo naplni? prázdnotu podstatou, v momentoch "emocionálneho Džihádu" sa potom človeku ľahšie uverí výroku: "Tak toto je TO, čo ničí tvoju krajinu a proti čomu treba bojova?". To je podľa Shannahana dokonca aj prípad vodcov teroristických organizácií ako Al-Kaida ktorí sú zväčša bohatí a vzdelaní jedinci. "Tvrdi? že nieje žiadny vz?ah medzi chudobou a Al-Kaidou je nezmysel" zdôrazňuje, kritizujúc tak niektoré mediálne známe analýzy.

Na záver prednášajúci ešte raz zopakoval jeho presvedčenie že to budú práve sily medzi pólom Džihádu a pólom KS ktoré budú ovplyvňova? chod sveta v priebehu celých našich životov v prípade že nedôjde k istej "kataklyzmickej udalosti" ktorej možnos? nemožno vylúči? . Zdôraznil že ajkeď je Americká KS istou šablónou pre celý svet, môžu existova? aj menej extrémne prípady kedy si KS udržuje istú rovnováhu s okolitým kultúrnym prostredím a nedochádza k výraznému narušeniu tradíc.

Prednášajúci vytýkal autorovi knihy podľa ktorej svoju prednášku nazval to, že ponúkol iba čiernu a bielu, úplne ignorujúc všetky ostatné farby. To však možno vytknú? i prednáške ktorej sila podľa môjho mienenia nespočívala v predložení možných východisiek, čo ani nebolo z časových dôvodov možné, ako skôr v šírke analýzy hlavného problému - ktorým bola jednoznačne KS. Celkovo sa pre mňa osobne pod povrchom celej prednášky skrýval motív sveta ktorý nielenže opustil ale najmä zabudol na svoj rovnovážny stav a rozpadol sa do extrémnych polarít "Konzumenta bez vlastného Ja" na strane jednej a fanatika "Džihádu" na strane druhej.

Záverom mi neostáva nič iné len doda? že je možno trochu škoda že práve slovo "Džihád" sa v dnešnej dobe nabíja tak negatívnymi významami, keďže jeho doslovný preklad znie "snaha" . V tradícii islámu sa totiž slovo džihád neviaže iba ku konceptu "svätej vojny" ale i k výroku Proroka - "najväčším Džihádom je poveda? tyranovi do očí pravdu".

A to Daniel Shannahan v tejto prednáške učinil aj napriek, ci možno vďaka, metóde "opisuj, ale nehodno?" ktorú pri jej tvorbe použil.