A už je to tu! To na čo literárna verejnos? s napätím čakala, sa premenilo na (ne)skutočnos?. Mladý duchaprítomný prozaik Anton Veselica (ID veselá tona, pozn.aut.) šokoval vydaním svojej knihy Kybéria. Natrel tak všetkým plyšom a matkiným maximom na chleba stužený tuk.
Jeho prozaické dielo sa vymyká všetkým parametrom, na ktore sme až dosiaľ boli bezpečne zvyknutí. Z húpacieho kresla nás vyhodil jeho pokrmový príbeh plný ídéčok, káčok a omáčok. Centrálnym motívom (ktorý niektorí rencenzenzenti vnímajú ako dej) je boj dvoch ídéčok o ikonku. Ikonka (obrázok veľkosti známky, často so sakrálnym motívom, pozn.aut) je to mimoriadnej krásy, ale je to ikona mysteriosis, nikto ju nikdy nevidel. Táto línia je osviežená príbehom tuleňa, ktorý hľadá potravu a takisto obrazom zmŕtvychvstania lokálneho boha. Celý príbeh je rámcovaný rozprávaním barmana, ktorý je známy tým, že je známy.
Chcete zisti?, prečo ID guliguli pre?ahuje zásadne mužov s tmavofialovými ikonkami? Chcete sa dozvedie?, prečo ID čtyřijapbka to zabalilo a odcestovalo, a hlavne prečo doma nechalo posledný sáčok popkornovej kukurice? Tak potom kniha Kybéria určite nie je pre vás, lebo o tom autor zabudol napísa?.