sú podobné paradoxom posledného cieľa, ale s ďalšími komplikáciami ktoré vznikajú psychickou mnohovrstevnos?ou, tím že človek hovorí "na ruby", totiž že sa jeho "ja" opozdené ujíma riadenia už hotového organického podniku a hlavne časovou kontinuitou, akousi kvázi substanciálnos?ou vedomia, ktoré sa zdá "existova? nezávisle na tom, čo prijde", ako hovorí jedna dobrá definícia substancie.

"Nechcem nič. Ale keby som chcel, to by som toho chcel!" - Mám slobodu hodnoti? hodnotu hodnôt, takže pravé dobro a pravé zlo závisí iba na mne. Vôla vôlí sa podobá hodnote hodnôt.

Pokiaľ naozaj nechcete hreši?, vyhýbajte sa príležitosti k hriechu - Vedomie je absolútne prehliadanie, ale jeho doména môže tu a tam strati? svoju jednotu. Zabudnutie na rozkaz, cudzí či vlastný, je skutočnos? paradoxná, ale nepochybná.

Starostlivá bezstarostnos? - Sľubova? sám sebe, slubova? druhému, že pre neho budem to a ono - a nebudem robi? to a to - už paradoxné je

Všetko sa zmení, ale ja sa nezmením, Budem ?a milova? vždy, Nikdy ?a neopustím a podobné - Ako to môžem vedie?? Som jednak temporalizovaná prirodzenos?, jednat teoreticky nečasová vôla. Nestála vôla ktorá preskakuje z jednoho na druhé nieje žiadna vôľa. Že vôľa prekonáva čas patrí k jej definícii, k jej ideálnej podstate...ale to je iba ideál...vôľa sa nemôže rozhodnú?, že bude vždy milova? - v čase - tak, ako sa matematický duch rozhodne prejs? od každého n k n+1 - mimo čas

Láska nemôže presta? milova? - Neexistuje žiadny ontologický dôkaz lásky...Rozhodne si vôla sama sebou nieje príliš istá, pretože sa často zaväzuje materiálne, pripravená sa zmieta? vo vlastnej sieti.

Odysseus a Sirény - Nechcem dnes, aby moja zajtrajšia vôla mala navrch.

Predom poprie? každé obrátenie

Paradox absolútneho voluntarismu - Pokiaľ je , ako hovorí Hobbes, Dobro predmetom túžby či vôle, a Zlo predmetom odporu, nikto nemôže túži? po zle a nemôže ho chcie?. Chce vždy len dobro, tak ako sa Midas dotýkal iba samého zlata

Chcem aby si ma slobodne miloval, "Chcem spúta? tvoju slobodnú vôlu" - Kto by sa spokojil s láskou, ktorá by sa dávala ako čistá vernos? za prísahu vernosti? Milenec chce by? milovaný slobodou a vyžaduje, aby táto sloboda ako sloboda prestala by? slobodná

Paradox lásky a paradox snu - V skutočnosti je vedomie doménou, teda panstvom. Je slobodou v svojej doméne ale každá doména vedomia je zase poddaná, podriadená a v tom je prirodzenos?...Sen nieje vedomé chovanie, pretože vedomie je v ňom zajaté. Nieje zajaté sebou samým - čo by bol spor, ani "niekým iným" - čo by bola biologická asimilácia,ale "druhým ja", ktoré je "ja" ale "iné"...V láske ja chcem aby druhý so svojou slobodou hral psychický determinizmus, aby sa slobodný a súčasne porobený odovzdal do mojich rúk...Milované dievča nieje pre milenca "inde".

Zámerná okľuka a okľuka vôle - Nenávis? porazená láska mení v lásku,a preto je láska potom väčšia, než keby ju nepredchádzala nenávis?. Spinoza,Etika...Často sa stáva , že vôla či láska skutočne prejde od jedného cieľa k druhému, že sa to, čo sa zprvu považovalo za prostriedok , stanie cielom, a že sa ciel stane prostriedkom k inému cielu, ktorý sa považuje za vyšší...Tieto posuny sú dokonca jedním zo základných postupov prírody...Podmienkou dosiahnutia cielu je veľmi často to, že k nemu človek nemieri...vedomie autora románu sa stáva velkou absolútnou Plochou, po ktorej vedomia všetkých osôb tápu v šere, a predsa každá stále vidí cieľ svojej vlastnej aktuálnej vôle

Paradox vôle - Rešpektovanie vôle a záveti zomrelého nieje založené na možnosti regenerácie, ale na mimočasovej povahe jeho osobnej vôle

Dialektický aspekt vedomia - Zo samej povahy vedomia ako existencie aktuálnej a ztvárnenej - informovanej - , ale tématickej, mieri vždy za a cez jednotlivé informácie a tak premieňa aktualitu v prostriedok k novým činom.

Človek vychováva druhých svojimi chybami - Pokiaľ si veľkorysý, druhí budú hašteriví, pokiaľ sa o nich staráš, učíš ich bezstarostnosti. Buď hašterivý a ľahkomyselný, druhí si zvyknú na to, že musia vynaklada? nejaké úsilie na to aby ti rozumeli

Nedostižné veci - Kto hladá "š?astie", "veľkú lásku", "veľkos?", "ctnos?", kto chce napísa? "geniálne dielo", musí ztroskota?. Nedostižné sú nakoniec všetky "hodnoty"

To, čoho sa nedá vzda? - človek sa nemôže vzda? osobnej hodnoty, ktorú dáva štedrý čin

Elohim a Faust - Kto by sa zatratil pre druhých, zaslúžil by si už preto by? spasený...Kto sa z opravdovej skromnosti stavia na posledné miesto, zasluhuje si prvé a taktiež "nadradenos? kultúry sa pozná v tom, že nieje presvedčená o svojej nadradenosti"

"Fantastický svet" teda "chodiace kategórie" - Fantastično nieje ani skutočná kategória, ale iba akýsi "efekt" v zmysle fyziky, vždy relatívny k istému momentu kultúry, ako sa obzor pohybuje vždy s pozorovateľom...fyzikálny vzorec rozpínania vesmíru sa sám nerozpína

"Božskému vedomiu" chýba obmedzenie - Boh nemôže zakúša? skúsenosti, ktoré sa vz?ahujú ku kategóriam na pochode, pretože mu "chýba obmedzenie". Nemá perspektívu, časovú ani priestorovú. Nepozná stále ustupujúci obzor.

Presvetlenie šerosvitu - Posvätné jazyky sa ako posvätné nedajú preklada?, lebo ich expresívnos? je dôležitejšia ako zmysel