Podľa určitých ontologických predstáv bola filozofia pôvodne štrukturovanou jednotou „filozofií“ a „vied“. Túto jednotu narušili praktické úspechy modernej experimentálnej vedy. Voči samotnej „empirickej“ „experimentálnej“ vede môže zauja? filozofia spravidla stanovisko „filozofické“ alebo stanovisko „scientistické“. Filozofické stanovisko vychádza z názoru, že je filozofia svojbytnou sférou kultúry, že je špecifickým druhom ľudskej poznávacej aktivity, ktorý plní špecifické funkcie. Pritom je veda jednou z možných tém jej záujmu. Stanovisko scientistické môže vychádza? buď z názoru, že je filozofia jednou z vied. V tomto prípade musí ujasni? svoj predmet vzhľadom k predmetom experimentálnych vied a zároveň preformulova? svoje výkazové a dôkazové metódy do podoby, ktorá sa používa vo „vede“. O to sa napr. pokúsil svojim traktátom (Tractatus logico-philosophicus) Ludwig Wittgenstein. Prípadne môže scientistické stanovisko vychádza? z názoru, že je filozofia „najobecnejšou vedou“, že je „vedeckým svetovým názorom“.

- vztah filozofie a novovekej vedy je problematicky, jedno s cim ale nemozem suhlasit v ziadnom pripade je ak niekto oznaci filozofiu ako "mlzenie bludnymi slovami a nejasnymi pojmami"