Problémy vzniku (našej) slnečnej sústavy

„Vznik slnečnej sústavy je nesporne jednou z najvýznamnejších otázok kozmologie - žiaľ, doteraz neuspokojivo vyriešených“ (Vladimír Vanýsek, profesor Karlovej univerzity). Astronóm Mladen Hegedušič v seriáli článkov „K původu planetárního systému“ (Říše hvězd) píše: „Když člověk pročítá různe úvahy o vývoji sluneční soustavy, začíná mít dojem, že je zcela nemožné, aby taková soustava vůbec vznikla a kdybychom v ní nežili, našel by pádné argumenty proti možnosti vzniku planetárních soustav vůbec“.
A súčasnost? Sonda Cassini krúži okolo Saturna a zdroje NASA uvádzajú, že „snímky prstencov určite upresnia naše vedomosti nielen o evolúcii Saturnovho systému, ale aj teórie o pôvode Slnečnej sústavy“. Skoro od každej vesmírnej misie sa očakáva, že pomôže objasni? vznik Slnečnej sústavy.
Teóriu prvý krát formuloval Immanuel Kant v 18. storočí a koncepcia s mnohými úpravami, je akceptovaná dodnes. Interpretácia však vyžaduje viacnásobné porušenie prírodných zákonov a jej pozícia je v polohe „ako o demokracii“: má množstvo chýb, ale nič lepšie (zatiaľ) neexistuje...


Súčasná teória vzniku slnečnej sústavy:
Pred 4,6 miliardou rokov došlo ku gravitačnému zrúteniu veľkého medzihviezdneho oblaku z plynu a prachu s 1000 násobkom hmotnosti celej slnečnej sústavy. Po fragmentácii oblaku sa utvorili zhluky a z jedného zhluku-mračna s hmotnos?ou málo prevyšujúcou terajšiu hmotnos? Slnka, sa rotáciou utvoril disk o polomere asi 50 AU (astronomická jednotka - vzdialenos? Zeme od Slnka). Za pôsobenia gravitácie sa disk zmenšoval, zvyšoval rotáciu a po dosiahnutí kritickej teploty a tlaku, boli v jadre (Slnku) zapálené termonukleárne reakcie. Zohriatím sa odparili prachové častice, menšie časti boli vplyvom žiarenia vytlačené, a väčšie sa koncentrovali v rovine disku. Zlepovaním (akréciou) sa čiastočky hmoty začali spája?, a postupným priberaním hmoty sa utvorili všetky telesá sústavy – planéty, mesiace, kométy, meteority.


Problém rotácii. Tvorba telies chaotickými nárazmi z rôznych smerov by nasvedčovala, že telesá by sa nemali otáča? - alebo by sa mali otáča? pomaly s rôznymi náhodnými smermi. V realite je však rotácia telies pomerne vysoká. Ale najpozoruhodnejšie je to, že rotujú jedným smerom a smer rotácie je dokonca zhodný so smerom obehu. Takéto usporiadané rotácie nemohli vzniknú? z chaotických kolízii.

Problém hybnosti ("Hybnos? je súčin hmotnosti a rýchlosti.) Slnko s 99%-mi hmotnosti sústavy má len 2% momentu hybnosti. Planéty majú asi 1% hmotnosti, ale ich celkový moment hybnosti (v obehu) je 98% sústavy.
Ak akceptujeme rýchlos? obehu planét (ich hybnos?), potom bod na obvode Slnka by sa musel pohybova? 150 krát rýchlejšie - približne 370 km/sek. (Pohybuje sa rýchlos?ou asi 2 km/sek.)
Ak akceptujeme rýchlos? rotácie Slnka, potom planéty by sa museli pohybova? 150 krát pomalšie - to znamená že už pri kotrakcii pôvodného disku by sa zrútili do jeho centra.
Skok v rotácii pôvodného disku (pomalé otáčanie centra kde vzniklo Slnko - a rýchle otáčanie časti z ktorej vznikli planéty) je v príkrom rozpore so základnými zákonmi zachovania (hybnosti) a dôkaz, že slnečná sústava nemohla vzniknú? z jedného útvaru. Argument samotný stačí na zavrhnutie teórie "a priori".

Problém „fragmentácie“ Vznik "malého" disku o hmotnosti slnečnej sústavy (Jeansovo kritérium) je v rozpore s teoretickou astrofyzikou. Preto teória predpokladá že vznikol "fragmentáciou" z podstatne väčšieho útvaru (s 1000 násobkom hmotnosti súčasného Slnka). Nepoznáme však žiadny fyzikálny proces, podľa ktorého by sa mal prvotný disk roztrha? na menšie disky a z jedného z nich by vznikla naša slnečná sústava.

Problém migrácii Najnovšie štúdie opakovane dokazujú "kde" sa planéty mohli a nemohli utvori?. Osobitne sa nedá preukáza? vznik všetkých veľkých (joviánskych) planét v ich súčasných dráhach. Potom, aby sa dostali na terajšie dráhy aplikujú sa "migrácie", ale presun planét na iné dráhy sa nedá mechanicky dokáza?.

Problém fyzikálno-chemického zloženia Ak sa planéty tvorili z chaotickej akrécie hmoty disku, mali by ma? podobnú stavbu. Pozorovaný stav tomu vôbec nezodpovedá. Zem má železné jadro, ktoré tvorí až 1/3 jej hmotnosti, ale Mesiac v tesnom susedstve dokázateľne nemá železné jadro. Podobne planéta Mars nemá železné jadro. Rovnako sa nedá preukáza?, prečo 98% hmoty z ľahkých plynov sa sústredilo v ?ažisku disku (a utvorilo Slnko) a ?ažké prvky zostali na obežnej dráhe utvoriac planéty. Látková diferenciácia súčasných planét a telies (železných meteorov), neumožňuje logicky vysvetli? ich vznik chaotickou akréciou.

Problém akrécie. V slnečnej sústave pozorujeme bežný a zákonitý jav, že zhluk telies sa po dráhe rozplynie. Typický proces je rozpad komét a vznik meteorických eliptických prstencov, ktoré pozorujeme ako meteorické roje. Ak spustíme fiktívny film zobrazujúci proces rozpadu kométy až po utvorenie eliptického pásu teliesok odzadu, dostaneme to, čo teória tvrdí o vzniku planét akréciou. Rozpad kométy je nevratný dej a s istotou dokazuje, že opačný proces - spájanie telies - je možný, a vedecky preukázaný len „v zápornom svete“, kde čas plynie dozadu.
9. 5. 1963 NASA vypustila družicu West Ford 2 so 400 mil. medených ihličiek, ktoré sa uvolnili z púzdra po dosiahnutí obežnej dráhy (vo výške 3600 km) Do jedného mesiaca sa rozptýlili do súvislého prstenca okolo Zeme s hustotou asi 20 ihličiek na meter kubický. Pozorovanie ukazuje, že koncept akrécie úplne ignoruje chovanie častíc plynu a prachu prvotného disku vplyvom elektrostatických síl. Ak zavesíme 2 elektricky nabité guličky s váhou 0,5g na 2 nite dlhé 1 meter, vzdialia sa od seba asi o 4 cm. Pokus ukazuje, že okrem newtonovej gravitácie platí aj Coulombov zákon. V mikrosvete, s časticami o hmotnosti 10-27 kg prevyšujú elektrostatické sily 1040 krát sily gravitácie. Naopak, v makrosvete na úrovní telies s hmotnos?ou okolo 1027 kg sú gravitačné sily 1040 krát väčšie ako elektrostatické. Prachové častice v plynoprachovom prostredí, vplyvom trenia získajú rovnaký elektrostatický náboj a prejaví sa vzájomné odpdudzovanie. Prejav elektrostatických síl ukazuje, že akrécia telies nemohla ani zača?.


Vznik Mesiaca (a Zeme) ... sa interpretuje v 3 možnostiach. Hypotéza "o bratovi" (o súbežnom vzniku) je v intenciach teórie a platia pre ňu všetky výhrady, ktoré platia pre teóriu samotnú. Osobitne nedokáže vysvetli? diferencované zloženie oboch telies. Hypotéza "o synovi" tvrdí, že Mesiac sa zrodil zo Zeme odtrhnutím jej ľahšieho pláš?a počas veľmi rýchlej rotácie, ale to by vyžadovalo extrémne vysokú rotáciu Zeme. Hypotéza "o mužovi" pôvodne interpretovala, že Zem zachytila Mesiac. Podľa najnovšej verzie (Cameron) sa predpokladá, že teleso s hmotnos?ou odpovedajúcou Marsu vrazilo do Zeme, a vytrhlo čas? hmoty, z ktorej sa na obežnej dráhe Zeme akréciou (zlepovaním) utvoril Mesiac. Ani jedna verzia nie je preukézaná.

Záverom: Ak vás problém zaujal, alternatívnu teóriu v súlade s prírodnými zákonmi, ktorá nemá uvedené problémy nájdete na internete: www.genezis.host.sk


Rastislav Vallo, december 2004