Hmota nemoze ucinkovat priamo na ducha, kdezto opacne duch ovlada hmotu, lebo je schopny davat jej cast energie, ktoru v sebe uchovava nekonecne a do nekonecnosti. Z toho vyplyva, ze ludsky zivot je pranepatrnou chvilkou vo vyvoji ducha. Duch vysiel z neho a vo svojom behu za cielom prekonava iste fazy ako voda vo svojom trojakom skupenstve. Dusa sa vo svojej faze oblieka ruchom hmoty vo forme tela, aby vnimala to, co inak nemoze vnimat bez tela.