Na veži práve odbili dve. Jozef bol po šichte a bol unavený. Slnko pálilo ako šialené. V takéto dni bolo na námestí v Bystrici asi tridsa? stupňov. Rozhliadol sa po okolí a hľadal niekoho, kto by ho pozval na pivo. Bol práve týždeň pred výplatou a on nemal peniaze nazvyš. Nikoho však nevidel a autobus domov mu ide až o pol štvrtej. Vtom mu do oka padlo chladné miesto v tieni. Morový stĺp dali na námestie len nedávno. Jozef bol neveriaci , a tak ho vnímal len ako orientačný bod v meste. Avšak teraz, keď sa v tejto páľave nemal kam utiahnu?, bol rád, že tam je. Podišiel k nemu a očami prezrel schody. Boli čisté, len tu a tam sa beleli matné škvrny od vosku. Sadol si.
- Dobrý deň, Jozef, - ozval sa dutý hlas. Jozef sa poobzeral, ale nikoho
nevidel. Ten hlas nikdy v živote nepočul.
- Dobrý deň, Jozef, - ozvalo sa mu spoza chrbta znova. Znova sa obzrel. Nikto. To musí by? z toho slnka. Musím nosi? čiapku.
- Nie, to nie je zo slnka. - Jozef prestrašene vyskočil. Kto mohol poču? jeho, Jozefove myšlienky? Alebo je to tá slivovica, čo dnes doniesol kolega Fero?
- Neboj sa. Som stĺp, pri ktorom si sedel. - Vypúlil oči. Kto si to z neho robí posmech? On, Jozef nikomu na posmech nebude. On, Jozef bol vždy čestný. Aj keď trochu pil, ale nič viac.Urobil nerozhodný krok dozadu.
- Nechoď preč. Chcem sa len trochu porozpráva?. Stojím tu už dlho
a vždy, keď sa ozvem , všetci utečú.
- Lenže stĺpy nemôžu rozpráva?, - povedal do kameňa prestrašený Jozef.
- Ja som vyrobený z mysliaceho kameňa dovezeného z Číny. Počujú ma len
čestní ľudia. Ako ty, Jozef.
- Ale ako to, že mi čítaš myšlienky? - vyzvedal sa.
- Mám to v náplni práce. Sledujem ľudí a ich myšlienky. To, čo, zistím
posielam na ÚMP.
- ÚMP?
- Ústredie pre myšlienkové pochody. Tam moje informácie spracujú a pošlú
vyššie. Kam, to neviem, už sa ma to potom netýka.
- A čo robíš, keď nesleduješ ľudí? - zaujímal sa ďalej Jozef.
- Momentálne analyzujem ženy a ich správanie. Na pohľad viem rozozna?
hlúpu a inteligentnú. Je to celkom zaujímavé.
- Nič ti na nich neprekáža?
- Ani nie. Sú veľmi milé. Prekáža mi však, keď na mne začnú páli? sviečky.
Je to veľmi nepríjemné a som potom strašne špinavý. A keď ma prídu
mníšky drhnú?, hrozné . Už ma to prestáva bavi?.
Jozef by sa bol zhováral ďalej, lenže chod jeho myšlienok prerušil náhly šum okolo neho.
Obzrel sa. Okolo neho stálo asi dvadsa? ľudí, ktorí sa naňho nechápavo pozerali. Spoza nich sa k Jozefovi blížili dvaja hliadkujúci policajti.
- Dovidenia, už musím ís?.
- Dovidenia, Jozef. A príď aj zajtra.
Pobral sa preč. On, Jozef nechce ma? žiadne problémy. Radšej rýchlo odíde. Vie, že keby to policajtom chcel vysvetli?, poslali by ho na psychiatriu. A to on, Jozef nepotrebuje.
Odvtedy chodil Jozef domov z práce len cez námestie a vždy strávil hodinku rozprávaním sa so stĺpom z mysliaceho kameňa.