total descendants:: total children::5 12 ❤️ |
Tak som sa dnes zamyslel nad zaujímavo a pekne napísaným stenlisovým blogom kde sleduje svoju malú neter ako sa učí chodiť a obdivuje jej neuveriteľné úsilie, odhodlanosť a odvahu, s akou sa napriek tisícke pádov k zemi na svoj plienkou zabalený zadoček vždy zdvíha zo zeme k ďalsiemu pokusu, pridržiavajúc sa jeho nohavice. Ten obdiv sa ale končí tým, že sa, konfrontovaný s jej statočnosťou, hanbí a že jej závidí. seu Statočná cesta od smradu plienky po zápach pohrebného rubáša. (Acta diurna eschatologico-scatologica) veď robíš denne to isté - hnaný slepým mocným inštinktom denne vstávaš z postele potácaš sa mátoživo do práce alebo do školy robíš nie to čo chceš ale to čo musíš a nevieš prečo a pre koho vlastne a len niekedy keď je tých pádov na prdel naraz priveľa a preplnená plienka pretečie súčasne s krčmovým pohárom tvojej trpezlivosti vtedy ti to na krátky mokrý páchnuci okamih dôjde tá absurdita ako tam zúfalo visíš na nohavici Boha alebo Diabla alebo Života alebo Whatever ... Ten čo nosí tie nohavice na ktorých visíš náčelník Ten-Čo-Ti-Mení-Plienky ti vôbec nezávidí a ani sa nehanbí - najskôr sa ti len smeje a v najlepšom prípade sa zhovievavo usmieva. A otcovsky láskavo sa usmieva aj len chvíľočku predtým ako ťa z tých svojich riadne obchytaných a slinkami a slzičkami a soplíkom a zvratkami oblýskaných gatí staromódneho strihu nielen surovo strasie ale nakoniec aj definitívne na zemi na Zemi dokope a rozdupe ak sa mu len, cítiac blížiacu sa zradu statočne nevrhneš pod tie jeho nad tebou až niekam do neba sa týčiace nožiská a nepokúsš sa ho povaliť velikým hnevom maličkých. Ak na to naozaj naberieš guráž či sa Ti to už podarí alebo nie skloní sa k tebe, vezme ťa, ach, ty odvážne dieťatko, nielen na ruky ale si ťa posadí aj na plecia a z toho závratu z výšky nakoniec precitneš až v samom lone Abrahámovom abracadabra bracadabra racadabra acadabra cadabra adabra dabra abra bra ra a |
| |||||||||||||||||||||||||