pozeram sa na svoju malu neter ako sa uci chodit. To neuveritelne usilie. Tak komicky vyzera odhodlanost v jej babatkovskej tvari, ked sa dviha zo zeme k dalsiemu pokusu, pridrziavajuc sa mojej nohavice.

Uz po tisici krat pada k zemi na svoj plienkou zabaleny zadocek.

neplace
nikdy neplace
nanajvys si vo svojej blabotavej reci ponadava
niekedy sa dokonca zasmeje

vzdy sa znovu zdvihne k dalsiemu pokusu
nema strach z toho, ze sa jej to ani nabuduce nepodari
nezaujima ju, co si myslia ostatni o jej neuspechoch
nevzda to preto, ze sa jej to tisic krat predtym nepodarilo
nevadi jej, ze vsetci okolo bez problemov vzpriamene chodia a ona sa udrzi na nohach sotva par sekund

nestazuje sa
nehlada vyhovorky
nepotrebuje nas sucit

moze byt presvedcena, ze to raz urcite dokaze?

neviem

ona takymto sposobom neuvazuje
jednoducho sa vzdy vzchopi a skusi znovu



hambim sa
zavidim jej