Отцы и учители, мыслю:

"... lebo všetko je ako oceán, všetko plynie a dotýka sa,
na jednom mieste sa dotkneš, na druhom konci sveta sa ozve.
Nech je šialenstvom prosi? vtáčence o odpustenie,
ale veď i vtáčencom by bolo ľahšie, i die?atku,
i každému tvorovi okolo teba, keby si bol šľachetnejší
ako si teraz, čo len o kvapôčku, ale bolo by.

Všetko je ako oceán, hovorím vám ! "


Keby si tomu biednemu homlesákovi dal niečo z toho svojho batohu,
čo i len košeľu svoju smradľavú prepotenú, čo ja hriešny hovorím -
keby si mu dal čo i len jedny slipy svoje zasrané,
musel by ten batoh lakomca a bezohľadného surovca
by? zložený z hrbu toho neohrabaného hulváta, ktorý
by potom nedojebal kyticu tej dobrej ženy ...

Vidíš, ty kokot, ako je tento svet dômyselne a dokonale
spojený Božím zámerom, teda Láskou k blížnemu svojmu ?
Všetko je ako oceán !

Vysral si sa na Lásku a preto neunikneš Božiemu Hnevu.
Tua culpa - toto si určite ešte poriadne odsereš!


"Vtedy by si sa aj k vtáčencom začal modli?,
trápený všeobecnou láskou, akoby v nejakom nadšení
a prosi?, aby ti aj ony odpustili hriech tvoj.
Nech ti je drahé toto nadšenie, čo ako nezmyselné
by sa zdalo ľuďom ...
Všetko je ako oceán, hovorím vám ! "



Z ponaučení starca Zosimu

Dostojevskij: Bratia Karamazovovci