Dnes rano na Nivach som nastupil do troleja a chcel som si dat dole vak, aby nikomu nezavadzal. Ako som si ho daval dole, tak som zavadil o nieco. Otocim sa a tam zenska v satach s obrovskou kyticou. Slzy v ociach. Zavadil som totiz prave o tu kyticu:/ Kytica mala asi 8 kvetov a ja som na jednom z nich zlomil jeden lupen. Ale zenska dost iracionalna, nie ze by sa tesila, ze sa skoro nic nestalo, ale zacala vykladat manzelovi a synovi cela nestastna: “Tak kytica dnes rano prezila 500 kilometrov… a teraz toto!” – asi isli do blavy na nejaku slavnost, lebo v satach a obleku boli. Zrejme tu kyticu chcela mat co najkrajsiu pre niekoho. Syn:”Mami toto je Blava, tu ludia myslia len na seba. Nikto sa okolo seba nepozera.” – polka autobusu sa ale uz pozerala na mna… dost neprijemne. Tak som sa ospravedlnil, a povedal som, ze som ju nevidel a ze som nechcel. Ona asi ako zvyknuta: ”Prijimam.” :) No co, dufam ze som jej nepokazil den a niekedy bude na to s usmevom spominat.

A potom nastupila nic netusiaca do busu cislo 39. muhehe :)))