sklad :: Something smarter than us is going to emerge


node:	sklad
template:	3
parent:	personal notepads
owner:	chinaski
viewed by:
created:	30.06.2005 - 17:19:30

cwbe coordinatez:
101
792011
1744891

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

chinaski

sklad

00000101007920110174489101810222

na komáre platí vitamín B - dva B-komplexy denne a neštípu

00000101007920110174489101778082

long story short: crumpler zrusil spolupracu s vyhradnym distributorom na SK a tasku novu v sortimente, co som si vybrala nik tak lahko na slovensku tak mat nebude...
no ea je palicata
po zisteni ze ani nemecko a prilahle krajiny ten model nemaju som kopla do google

via http://www.bagyou.com
Products
------------------------------------------------------
1 x (NEW) Crumpler "6 Million Dollar Home" camera bag (MD-06) = $103.46
Color dk brown/oatmeal/pale olive
------------------------------------------------------
Sub-Total: $103.46
United States Postal Service (1 x 1lbs) (Global Express Mail (EMS)): $19.15
Total: $122.61

tete v shope povedane ze poslat "as a gift", preto na SK len cup cup na postu a zobrat balik s nalepkou "bez cla"
shop odporucam, prisla z Kentucky za 4 pracovne dni

uii .)

00000101007920110174489101772641

Uz vyse mesiaca sa tulame portugalskom. Travelling po krajine ako sa patri, podelim sa s vami ako to tu vyzera pastnutim mailu pre priatelov, mozno vas zaujme a pripadne inspiruje :-))
---

Taaaak ahojteeee zlatiiickaaaa!
Konecne po vyse mesiaci som na dlhsie pri pocitaci, tak napisem mail, ktorym
vynahradim doterajsie mlcanie a tak sorac ked bude dlhsi :-)

Nasli sme zadara internet a tak pisem prvu vacsiu spravu z ciest po Portugalsku.
Som tu teda uz vyse mesiaca, docestoval som na raily v pohode, v Lisabone som sa
stretol Mackou, Rencou a Vaclavom a odvtedy brazdime krajinku krizom-krazom.

Ked som dosiel do Lisabonu (samozrejme ze cestou sa vsetko pomenilo, lebo
Francuzi opat strajkovali kvoli referendu do EU a podpalili niekde kolajnice),
tak mi ostalo 0,30 centov, jedna borovicka a absinth v ruksaku a to je tak
vsetko. Cestujeme po krajine teda bez jedinej koruny, sme neustale vonku, spime
v parkoch, altankoch, plazach, skalach, opustenych domoch... Je to uzasne (dnes
sme spali v lodiarskej opravovani pri rieke, vyzerala opustene a rano ked sme
vstavali, okolo nas makali hufy robotnikov asi uz od rana, no nechali nas
klidanko spat v strede ich working place pod rozostavanou lodou a len nam mavali
na dobre ranko ked sme vstali).

Ludia su tu celkove uzasni. Mame vynikajuce skusenosti, rozpravaju tu skoro
vsetci anglicky, takze nie je prblem a my sa ucime prve slova po portugalsky, co
je neskutocna rec a vobec sa hovorovo nepodoba na spanielcinu (aj ked napisana
vyzera skoro rovnako), ked hovoria, tak ako keby hovorili
rumunsko-rusko-madarsky. Krajina je to nadherna, az gycovo krasna, stare ulicky,
domceky, nadherne plaze, uchvatne udrziavane parky, vyzera to tu velmi, velmi
prijemne a pripomina to velmi domov ked treba.

Kupeme sa s flaskami v pitkach (pre objasnenie - pitko je verejne tecuca
fontanka/curacik s vodou na pitie), alebo sa kupeme v oceane, kadit chodime do
restauracii, mame so sebou spacaky a stan (ktory teraz malo pouzivame, ale je
genialny - Apolo 13, sluzi ako spalna, obyvacka, hotel, kuchynka, teleport,
moskytiera, tienidlo, karimatka, cerveny salonik...). Cestujeme stopom tak ze sa
rozdelime na dve skupinky, ale obcas nas vezmu aj vsetkych styroch aj so psom
(plati ze cim mensie a lacnejsie auto, tym viac ludi vezme :-)) Naposledy nas
viezol vsetkych tipek, pocas cesty nam dal bajecne kolace a pri vystupovani nam
vtlacil 40 euro na cesty... No, co dodat... God is the DJ! ;-)

Jedla mame vyse hlavy, obcas samozrejme hladujeme, ale len do vecera, pokym sa
ako spravni lisiaci (lisiaci od portugalskeho nazvu pre odpad - lixo - v
spanielsku basura) nevyberieme do mesta. Restiky, cukrarne, domovy odpad, vsetko
je nase a do hodinky mame obrovske menu, jedla, ktore by som ani doma nemal
moznost ochutnat. Zasada je vzdy - "nepytaj sa odkial sme to vytiahli" a chuti
to skvele. Priznavame sa ze s mackou na ceste jeme aj maso ako aj ine jedlo z
odpadu. No, mali sme aj tyzdne trapenia, ked sme nachadzali kazdy den len torty,
kolace a ine dobroty, uz sme tuzili po slanom ako v rozpçravke sol nad zlato. tu
sa ale tazko vybera, alebo mozeme jest len to, co najdeme a sme radi ak nieco
mame.

Cigaretky si vypytujeme na ulici, zratali sme, ze baby za tych devat mesiacov od
zaciatku cesty uz odstali okolo 2000 cigariet, to je 2000 darcov a
podporovatelov. aka krasa? pomahajme si navzajom. Odkedy som tu ja, vypytali sme
asi 50 cigariet, vzhladom na moju fajciarsku zasadu "ak pytaju daj", mam
v davani cigariet este riadnu prevahu. Hlavne fajcime aj tak "tigre", to su
vajgle, ci spaky po nasom, tie male su tigre, vacsie kralovne a ked najdeme
na zemi celu cigaretu, ta sa nazyva kralovna. Ano, este existuje verzia "live"
pri zastavkach, ked najdeme este horiacu cigaretu tak ide o "ziveho tigra".

Uzasne je pranie, v portugalsku su kade tade este po ulickach lavaderie -
pracovne, ale bez elektriky, s kamennymi velkymi umyvadlami a s kamenom pri tom,
o ktory sa sucha pradlo, tu tak peru ludia bezne, je to nadherka. minule sme si
dali take velke pranie, spacaky, mikiny, proste vsetko a spali sme nahi pod
igelitmi. ale keby ste videli aki sme potom nadherni, cistucki a vonavuckiu
traveleri. este sme sa pri tom aj trochu pripili, lebo tety okolo nam darovali
mydlo a ked uz nemali, tak nam dali 5 euro nech si kupime. a to sme ani
nepytali. no, povedzte, co si o tom mozete mysliet? a este nam doniesli do
pracovne keksiky a kolace...

Nemame naozaj vobec nic, okrem tych par nevyhnutnosti v ruksaku. Takze, ak
nieco naozaj velmi pootrebujeme, tak si to vypytame, napr. ked Vaclav dostal zapal
zubu ukrutny, tak sme behali po dental klinikach a nakoniec sme o 22.00 nasli
kliniku na okraji Porta, kde mu to spravili krasne, tak ze by aj doma
pozerali... normalne by platil 500 euro. rovnako marcelke sme zohnali novy/stary
ruksak, ci opravara topanok (ktore sme samozrejme nasli v kosi). oblecenie
nachadzame casto, no skor vyhadzujeme ako berieme, kazdy z nas ma co najmenej,
len jedny teplaky (milujeme teplaky!), nieco kratke, triko, mikinu a to staci.
obcas to obmiename, lucime sa s ozaj peknymi kuskami ako novymi, no nema to kto
vlacit. a keby ste videli kolko hraciek,. veci, pokladov sme nasli... no, nema
kto nosit. ak by sme mali auto, tak zaplnime vzacnostami uz aviu... :-)

dni su husto pohodove, pospinkame si pokial nas slniecko nevyzenie z pelechov,
niekedy je to skoro, niekedy si dobre pospime, casto este pokvasime na mieste a
vyberame sa do sveta na vecer, niekedy o desiatej, pozerame mesta, nocny zivot,
stretavame ludi. Cez den si kecame, vylihujeme, kupeme sa v mori, spievame
pesnicky, srandujeme, je nam dost fajne. obcas si samozrejme aj zabrucime, to
tiez patri k tomu :-) stale sme vonku, prakticky nevieme ani co je to byt dlhsie
v uzatvorenom objekte so strechou nad hlavou (asi preto sme vzdy skvasili v
altanku aj dva dni - napodobenina domova). ku nikomu nechodime spat, ziadne
restiky, kanclosky, budovy, kaviarne... celkom zaujimave zit non-stop pod
nebickom.

pocasie nam dost praje, az na ten upek niekedy, ale sme ciernucki a opalenucki,
uz sme si zvykli, neprsalo tusim ani raz, vlastne raz v nosi a to sme prave
spali v altanku, aka nadhera?! pri oceane fuka prijemny vetrik, takze sa da
vydrzat aj na slunicku, voda je velmi prijemna, plaze su tu vsade pieskove,
nadherne. ficia aj vlny, tak si to uzivame. no uz mame aj syndrom presytenia, ze
niekedy sme tri dni pri vode a ani neomocime palec. skandal! :-)

navstivili sme uz kopec miest, tak len telegraficky:
LISABON, velmi pekne velko mesto, spoznali sme miestne charity, pchodili
nadherne miesta, tri dni sme boli na festivale, kde hrali Moby, Slayer, Prodigy,
Audioslave... Pocuvali sme ich len cez plot, kde sme si urobili stanovisko
nedaleko hlavnej brany, stale okolo nas bola kopa ludi (v jeden moment pred
stanom spieval ind, na gitaru gral cehun, vedla neho sedel portugalec,
rozpravali sme sa s dalsimi dvoma a v stane nam spal ukrajinec. nadherka!).
jeden tipek nam helfol a vysledok bol, ze policajti co na brane oblapkavaju ludi
a beru im jedlo, napoje a pod... nam tie vyzbierane vrecia dali a tak sme mali
plne mechy chlastu, jedla a inych dobrot, hihi :-) az chorobne sme sa v lisabone
presuvali medzi kuzelnym parkom a troma, pre nas uz povestnymi stanicami -
Oriente, santa apolonia a don ponte.

SINTRA - mestecko, kde sme chceli ist na plaz stavat draka, ale nakoniec sme v
centre squatli nadherny stary dom, kde sme nasli plno starych krasnych veci, na
zahrade sme si spravili ohnicek a kde som vynasiel aj novy "satori style"
pecenia ruyb ktore sme nasli pri trhovisku.

CASCAIS - krasne mestecko pri mori, idealne, hned oproti stanici bol McDonald,
ako sme sa hrabali v kosoch, personal nam dal plnu igelitku jedla (to sa inak
obcas stava), hned nato Macka nasla novy supermobil na trave, podarilo sa nam
vypatrat majitelku a dostali sme tak krasnych 10 euro. dali sme krasne
denno-vecerne posedenie pri vinku. celkovo nic nekupujeme a ak poslu peniaze zo
Zurichu (tak nazyvame vzdy to, ked nam niekto da, alebo najdeme paniaze), tak je
to vacsinou alkohol, lebo ine sa da zohnat inak. mame vychytane obchodiky Mini
Preço, kde krabicak dobreho cerveneho stoji 60 centov a tak nam viac nechyba.
staci nam do pat euro a mame velmi prijemny alkoholovo zafarbeny vecer. ale nie
je to tu inak moc casto a ani nam to vobec nechyba. este sme v cascais strevili
cas s prijemnym miestnym punkacom, ktory nam daval z pivecka a aj partickami

ja mam hlavne uchylku sa prihovarat ludom, poznavat ludi, nieco sa stale
dozvedat a tak, byt v kontakte... tak nam nechyba aj stale nieco do SARU
(portugalsky nazov pre joint s hasisom). ozaj, o tak vaznej veci som este
nenapisal. no fajcenie hasisu je pravidelnou sucastou dna, vacsinou na zemi
pohladame speky, z ktorych sa da este vytriast kusok a tak sa nasklada na cele,
niekedy velmi tucne brko, to si dame a krasne. no, hasisik som si teda na ceste
oblubil, otvorene priznavam a az mi je teraz dvojnasobne luto ze sa ho
nepodarilo doma plne dekriminalizovat. je to uplne ine ako marihuana, tu huli
skoro kazdy a vsade. naposledy nas pozvala particka a ja som balil saru priamo
tri metre pred policajnou dodavkou... obcas nam ulomia z tehliciek a tak je uz
saru ako keby odbijanie zvonov dna, rano jeden specik, na obed, vecer pred
spanim, medzitym...

este k ludom, su velmi podobni slovakom, no velmi laskavi a - asi len v tom
rozdielni, ze neriesia zbytocnosti. nic ako vyzerate, ci nieco robite. ak im
nevadite, nemaju co riesit, su mili a srdecni. nevyhodia vas ked spite u nich,
ved, ked nic nechcete urobit a nezavadziate im prave, preco by to aj mali
riesit, ze? je to velmi krasne a mnoho krat sa nadchyname po stretnutiach s
ludkami.

AVEIRO - tam sme sa objavili v noci a pri prechadzke centrom pri zatvarajucich
baroch sme sa zoznamili s partickou, ktora bola najmilasia, okrem toto ze nas
spiekli ako sa patri, na druhy den nas vzali autom na byt k nim, na plaz, bolo
super. maju tam zvlastny zvyk (vobec, tu maju strasne vela zvlastnych zvykov),
na sviatok vylezu na strechu kostola, ludia sa natlacia okolo neho s dazdnikmi
otocenymi naopak a oni hadzu zo strechy na ludi chleby. zverinec. par ludi
skonci v nemocnici, vsetci sa bavia a je im fasa. a navstivili sme majak -
najvyssi na svete (neskor sme sa dozvedeli ze nie, ze je treti v europe, no
najvyssi v portugalsku), dokonca s predstavenim svetla hore a celeho systemu
majaku, nadherka!

je to silne katolicka krajina, ale ludia su mimoriadne otvoreni, aj ked zili do
1974 vlastne vo fasistickej diktature (ktoru, haluz, zvrhla armada a nastolila
parlamentnu demokraciu). najviac si tu ficia na svatych, samozrejme futbale a
spacialita su BOMBEIROS VOLUNTARIOS - dobrovolmi hasici, ktori su tu vsade a
tvoria kolorit krajiny ako nebo nad nou, ci stromy pri cestach... o tom potom.

CALDAS da RAINHA bola dalsia zastavka, prijemna, ked sme sa rozdelili kvoli
stopu na dve skupinky a renca s vaclavom prisli az o den, tak sme s mackou
navstivili miestny pivny festival, kde viedla asi hodinova cesta uplne rovnaka
ako keby sme isli zo stupavy do malaciek, zverinka, videli sme svetlusky a na
festivale ficala ludova veselica ako sa patri, pilo sa pivo so specialnych
hlinenych krcahov... my sme si sedeli krasne na boku, dvaja punkacikovia (ozaj,
mam opat samoska cirko, no, haluz, ma ho aj marcelka, velmi jej pila pristane a
den mala aj renatka - to je tak ked beriem holiaci strojcek na cestu...), kecali
si a az nas nakoniec adoptovala miestna particka, mali sme historicke vyklady o
caldas, o pive, o curakoch v poharoch a pili pivko, krasne, fajcili saru, este
aj vyfasovali sme na noc a ulozili sa vo futbalovej branke na spanie. rano nas
zobudil straznik, vyfasovali sme 5 cigariek a nie ze nas nevyhnal, ale doviedol
k autu prerobenemu na domcek, ktory sme vypratali a tak sme si krasne pospinkali
ako v interhoteli.

PENICHE sme navstivili len na chvilu, no nakoniec sme na plazi skvotli opustenu
velku lod, mali sme sa skvele, okrem toho ze tam nik nefajcil. boli tam
obrovitanske a dlhe plaze, prijemne, akurat som nechal mikinu v aute cinana z
canady pracujuceho pre portugalsku ambasadu :-)

COIMBRA bolo mesto, ktore bolo asi najplnsie stedrej energie, hned po vystupeni
zo stanice sme nasli kose pastelarie (dalsi fenomen, ako u nas cukrarne, len
plne sladkeho peciva plneneho vsetkym, od sunky, cez kremy, ovoscie... a vsetci
tam su stale...), nasli sme tam niekolko igelitiek kolacov, kremesov, tort a
inych dobrot a ja som sa vytesoval asi z 5 kilogramoveho vreca plneho prazenych
struhanuych mandli (!). Ked sme to isli jest na prve namesticko, hned sme
dostali od ujka krabicku cigariet, potom nas spiekol krasne okoloiduci seladon a
nakoniec nas pozval na kavicku s whisky. neskutocne? no a my sme prvykrat aj v
coimbre mnaukali. kedze nic velmi nevieme, tak sme si vymysleli street
performance, ze sme si nakreslili na tvare fuziky a klakli si na chodnicek a
spievali mnaukanim. no, dost zversky pohlad na sturoch dospelych tipkov, ako
mnaukaju tenkymi hlaskami lubive melodie a pritom robia labkami... nakoniec sme
nasli park s altankom a len pre priklad, rano este spime a zobudi nas ujo
volajuci na nas, co isiel okolo do prace, ruku ma prestrcenu cez zabradlie na
altanku a v nej nam podava 5 euro, ze "para kafe" a masiruje dalej do prace...
ani sa nam nestihli oci rozlepit a uz bol fuc... is God a DJ? Krasne sme si v
altanku urobili vecerne chlastanicko so sviecockami, prijmali sme navstevy,
poznavali ludia a tak to nakoniec aj bolo skoro tri dni :-)

No, dalsie mesta.... tak uz len dve:

Teraz sme uz tri tyzdne v PORTE, azda najkrajsom meste na svete, ale medzitym
sme na tyzden urobili oddelenie a ja som s mackou cestoval na juh, lebo mi
ospevovali Algarve, juzny region Portugalska a musel som ho vidiet. Tak sme
vyrazili a boli sme v
SAGRES, LAGOS, PORTIMAO. objektivne prehlasujem mesto Portimao za najkrajsie
plazove mesto na svete a mozete ma zabit ak tam pojdete a nebudete spokojni.
podvodne jaskyne, utesy, piesocne plaze... mali sme sa uchvatne, rovnako lagos,
kde sme stretli aj poliakov a sagres. za sagresom, najdete ho celkom v juznom
cipe na pobrezi portugalska je specialitka - END OF THE EARTH - koniec sveta. z
dob ked si ludia mysleli ze zem je doska, tam bol oficialny koniec sveta. je to
nadherne miesto nad buracajucim oceanom, dali sme si tam s mackou peknu
modlitbicku. a na dalsi den sme prechadzali az gycovito prenadhernou krajinou,
kde uz ani nevladzete pozorovat tyrkysove laguny, azurove more, utesy,
vyhlady... krasna prechadzka na cele poobede specialnym chranenym parkom na
pobrezi oceanu kde vam kroviny siahaju tak akurat po lytka.

PORTO - uzasne mesto v svojej krase aj prehnitosti mi ucarovalo najviac. O
portskom vine ani nehovoriac(najsladsi nektar), je to mesto kde sme zazili
najkrajsie veci, spavame v uzasnom parku zlozenom z kaskad, umyvame sa v rimskom
pitku, chodime cez ciganske riversides, v meste je velmi prijemna atmosfera,
prenadherne zakutia, zivot, akcie... ludia su tu uzasni, nieco medzi vidiekom a
velkomestom, pricom porto ma 1,5 mil. obyvatelov, su velmi laskavi, kyvaju na
nas ked len ideme s batohmi po ulici, ukazuju palcom cislo jedna, stari, mladi,
babicky... zazili sme tu mnoho krasnych chvil a prihod, ale pozor - aj
najbrutalnejsiu, ked nas zmlatila desaclenna rodina s palicami, kablami.. to
naozaj, to je asi jediny negative zazitok, ale uz poriadny, aj ked sme sa na tom
smiali hned v nemocnici potom, ked na nas vybehli, veru, do smiechu nam
nebolo... :-)) sme ale v pohode, kazdy schytal nieco, nejake monokle boli,
opuchy, ja prasknuta krcova zila (opat!), no pekne sme aj s policajtami
povypravali, podali trestko a tak. cele to zacalo tym ze tipek dal facaka svojej
babe na ulici, a jasne ze som sa do toho zamontoval hned, riesil ho, volal
policiu a do troch minut uz sa na nas pri hlavnom namesti v centre vyrutila
banda zbesilych ludi s palicami, vrieskajucich a bijucich nas hlava nehlava.
particka spravna - family - od deti po dochodcov, zeny, muzi...
v porte je super vinna cesta, nadherne prechadzky, mozete vsade chutnat v
pivniciach kde vyrabaju jednotlive znacky porta zadara rozne typy portskeho,
lahoda najvacsia. v parku sa spi super, len vzdy treba v noci na novej ploche
vychytat ostrekovace co zavlazuju, lebo v noci je neprijemna sprska zrazu :-) uz
parkat sme o stvrtej nadranom vyskocili ako armada a skakali na stiekajucich
divochov, valali na nich kamene, balili ich... dost zabava.
pod parkom mame oblubene pitko, nad parkom hajzlik, takze interhotel jak sa
patri, na noc ho zamykaju a nik neriesil ze tam rovno pri brane chrapu styria
ludia a pes s batohmi. tato tolerancia nasho spania kdekolvek je tu fakt uzasna.
pri pitku pod parkom hra z okien DJ brutalnu muzicku, my sa tam umyvame (ozaj,
na ceste si umyvam najcastejsie zuby sa poslednych 5 rokov), pri tom tancujeme a
DJ nam krasne potom este ked ho stretneme nalozi hasisu plnu dlan. vedla neho
svalnaty cernoch cely pokerovany, ako z filmu.

no a v porte maju najhaluzackejsi sviatok aky som videl, San Joan (svaty jan),
po uliciach celu noc chodi najviac ludi ako si len viete predstavit, doslova sa
predierate ulickami a co ti ludia robia do rana? maju v rukach umelohmotne
kladivka a trepu sa nimi po hlavach!! mladi, stari, babky, babenky, dedkovia -
svac! vas po hlave kladivom. schytali sme stovky ran krasne, potom sme nasli
kladivko tak sme bili o sto sest aj my, dokonca som si potrepal po fizloch,
uzasne! vsetci su najhappy, vsade hra hudba, vsetci piju, hulia, tancuju, juuuj,
san joan krasa! a zatancovali sme si teda schuti asi ako na dvojicu grun feat.
molnarova. po speku sa na to tancuje neskutocne! a aby nebolo dost, tak ideme si
z parku na san joan a hned prvy dom pred ktorym na ulici jedia ludia nas stiahol
a plne taniere polievky, vina, dokonca aj portske nam uliali, chlebiky, piekli
pred nami, vsetci, deti, dospeli, ako jedna rodina...

jedine co nam tu chyba je hudba, nemame pristup k elektrike a nemame diskmen a
ani kde nosit cds, takze hopkame a cupkame vsade kde zacujeme kus hudby a radia.
s internetom je to tiez tak, ze sme este ani raz neboli v internet kafe, lebo
ich nevieme hladat a nemame euro. na kazdej stanici su to ale panely pre
zistovanie vlakov s internetom, no vydrzi to na jednej page iba minutu, musite
klikat, tak sa pisat dlho neda. ale vymakane nie? no a teraz smv
espaco-portugal, kde v asi 200 mestach su internet miestnosti patriace
samosaprave kde je internet pre kohokolvek zadara na polhodku, alebo pokial
niekto necaka. aj tlacenie stranok a tak... super.

zaujimavostou na ceste su aj tzv. "adopteri", bud si adoptuju nas, alebo my ich.
su to ludia co si k nam prisadnu, mnohokrat pol dna sedia pri nas v parku, su s
nami, ale ani nic nehovoria, davame si cigo, obcas nejake slovo, ale inak haluz.
niektori sa o nas aj staraju, davaju nam aj jedlo, alebo pomozu, najdlhsie s
nami bol v lisabone francisco, ktory nam jeden vecer priniesol navarenu horucu
ryzu a skoro sme od radosti zinfarktovali. mnam! neustale pratal, zatazoval nase
spacaky kamenmi a robil z nich obrovske letisko a zlikvidoval vsetky ostrekovace
v okruhu najmenej styroch stvorcovych kilometrov (sa nam zdalo).

no, teraz nas caka este par miest - dnes ideme do guimares, porto opustame s
radostou, ale aj velçkou vdakou, este asi zajdeme do bragy a moja cesta s espana
ciganmi konci v spanielskom Vigo. takze som s nimi presiel vlastne cele
portugal, kedze som aj zabehol na rychlovku na ten juh pod lisabon, kde boli
predtym. Vo Vigu sa dufam stretnem s Jarinom (ozaj, ak chcete nieco posielat, je
posledna prilezitost, ozvite sa mu na procner1@post.sk), okupeme sa par dni nech
spozna holky a vaclava a oni jeho a potom ideme na francuzske hranice a odtial
na put do Santiaga do Compostela. Je to pesi okolo 500 km, je to svatojakubska
put spojena s modlitbami a dost mysticka a s jeruzalemom a rimom su to tri svate
miesta na zemi myslim. a mozno potom zajdeme na den-dva do lurd, ak nam bude
dobre a verim ze koncom leta uz budeme v barcelone a potom uvidime co bude, aki
budeme, co v nas a kde dalej :-)

je to dost pohoda pre dusu, hlavne s partickou ako renca, macka, vaclav je
neskutocne dobre, dost som si oddychol, prichadzal som v baleni "dufus" a bol
som tak dorantany, ze som myslel ze tu budem chodit ako pacient a mimo, no
pritom naopak, ako keby to zo mna padla vsetka tazoba a prezivame nadherne dni.
aj ked obcas ma to pochyti este a viem ze este musi prejst viac casu a ja viac
kilometrov, aby som sa citil na navrat domov. dufam ze sa raz vratim. baby sa
chystaju vratit koncom novembra, medzitym chcu ist zarabat a v januari na dalsi
rok do Indie. dnes su prave deviaty mesiac na cestach!

hrozne by som chcel pobozkavat milovanu Lunku, kazdy vecer vidim jej meno na
oblohe a dost mi chyba. ale verim ze na tata nezabudne a ked pride tato zdravy
bude to pre nu este lepsie. no a tiez som rad ze uz skoro polrocna gulicka je
zdrava a rastie v brusku ako z vody.
trochu som tu aj pochudol, ale niekedy po trochu hladovani som prerusil psot ak
bolo jedlo a niekedy nebolo dlho ziadne ovocie a tak, takze moc nedietujem, ale
cigosi hovoria ze som mensi a aj mne sa zda, aj ked este mam co topit. ale s
kondickou je to o dost lepsie, dokonca po veceroch obcas robime fitnes studio a
babam robim trenera :-))

na zaver uz len spomeniem futbal, ze je vsade, uplne, vaclav nedopatrenim mal
ciapku benfica lisabon v porte, kde su dragons, tak sme to hned napravili a
nasli tricko futbaloveho klubu porto a vaclav ho oddane nosil cely cas. hraju tu
mladi, stari, vsade, ako keby im ta lopta s magnetom bola pritahovana na nohu,
pred troma tyzndami hralo slovensko s portugalskom dokonca, prehrali sme 2:0, no
v novinach nam patrilo 30 stran zo styridsiatich - teda, ten zapas.

juj, bolo by este o com pisat, ale uz myslim ze mate dost, nejake prihodky co si
spomeniem napisem este do dalsieho mailu z cesty do Compostely. Budem, rad ak
napisete obcas spravicku na mobil, cislo je to iste co predtym,
platite ako keby ste ju posielali na slovensku, potesi nas to vzdy. prepacte
vsetci za posledne tri tyzdne, ale pokazili sa nam mobily a tak ste sa nemohli
dosmskovat. ked napisete mailik ako sa mate, ako je to doma a tak, tiez
potesite.

dakujem hulkovi ze sa stara o domcurik, dakujem vejkovi za pomoc s railami,
najviac petkovi lipovskemu za pomoc s mobilom no a vsetkym vam za pekne mailiky
ktore som dostal a na ktore som nemohol odpovedat. bozkavam vas najviac na
svete, lunke obrovitansku pusu od tatina a gulicke taktiez nech rastie v
radosti!
papaaaaaaa!! L.

nejake fotecky najdete tu
ale su krasne iba z fotaku zo stanicnych terminalov, kedze nemame digital :-)

00000101007920110174489101748109

vetný prisudzovací? :-)

00000101007920110174489101747360

Tonyho som stretol na moste.
Nakláňal sa s fotoaparátom v ruke a fotil vlny. Vídaval som ho tam niekoľko dní.
Nakoniec som predsa len nevydržal a spýtal sa: „Môžem sa spýta?, čo fotíš?“
Otočil sa ku mne. „Chceš vidie??“
Otvoril tašku a ja som do nej nakukol. Bola plná fotografií, farebných aj čiernobielych a na každej bol ten istý pohľad na rieku, a predsa vždy iný.
Končila jar a začínalo leto.
Spriatelili sme sa. Obaja sme milovali tú divokú rieku, čo sa valila mestom, akoby z iného sveta. Strávili sme pri nej celé leto.
Každý večer po práci. Či svietilo slnko, fúkal vietor, alebo pršalo, mlčky sme na ňu hľadeli, fascinovaní, zhypnotizovaní.
Keď nás omrzelo díva? sa, hádzali sme si lietajúci tanier. Dve tri hodiny, niekedy viac. Až kým sa zotmelo a my sme boli zrazu celkom unavení a zničení: zničení tak, že sme si mohli da? pivo a chutilo nám; nezhorklo v ústach a nevadilo, že ho pijeme v podzemnej krčme, kde sme ho píjavali tie dlhé noci pred letom s Lízou.
Niekedy sme nešli do krčmy, zostali sme na lúke pri rieke aj v noci, hľadeli sme na mesto z druhého brehu, fačili trávu alebo hašiš a pili lacné pivo, čo predávali v malom stánku, honosne nazvanom Propeler. Hovorili sme o Líze a bolo nám dobre.

Usmievam sa, keď na ňu myslím.
Keď myslím na to, ako raz pustila Wichita Lineman, skvelú pieseň od Johnnyho Casha, práve, keď som držal noviny. Bol neskorý večer, prišli sme z krčmy domov a ja som si unavene sadol v kuchyni a automaticky zobral do ruky noviny, ale nečítal som ich, len som sa na ňu nemohol pozera?, pretože som sa desil toho, ako mi uhýbala očami. Ona pustila tú pesničku a ja som si tými novinami zakrýval tvár. Predstavoval som si, kde sedí, a myslel na to, ako mi ju už raz pustila, v posteli, pred časom, nie dávnym, a predsa tak iným. Pesnička dohrala a ja som stále držal noviny pred sebou, a keď už som ich nemohol ďalej drža? bez toho, aby som neobrátil stranu, dal som ich dole, na kolená a videl som, že obaja máme vlhké červené oči.
Nepriznali by sme to ani za svet.
Akoby popieranie nelásky znamenalo ešte akú takú lásku.

„Musím ti poveda? ako sme sa zoznámili,“ Tony si nedočkavo zapálil cigaretu a podal mi ju na výmenu za môjho jointa. „V Saroyanovi. Bol som tam a bola tam ona a ja som sa na ňu pozrel a hovorím si, fíha!“
„Mladý, tak ma volala od začiatku. Mladý. Ktovie prečo. Vymenili sme si čísla a ja som mal kadejaké iné baby a tak som jej nezavolal, a potom sme sa znova stretli v Saroyanovi a ona mi vraví: ´Ty si mi vôbec nezavolal.´
´Mal som nejakú prácu, no, aj iné baby,´ priznal som sa.
A Líza našpúlila pery a usmiala sa: ´Jasné, aj ja som mala kadejakých chalanov.´
Skvelé, pomyslel som si.“
Poháre na stole sa zatriasli vždy, keď mávol rukou, čo Tony robil skoro stále, gestikuloval ako Talian, akoby chcel svoje chudé vysoké telo ešte viac zväčši? mávaním rúk.
„Alebo Aziatky. Krásne štíhle dlhonohé aziatky. Posledný večer, čo sme spolu v tomto meste pili, sedeli sme v Saroyanovi a zrazu prišla partia a medzi nimi presne moja aziatka. ´Prepáč,´ povedal som vtedy Líze,´ale toto, chápeš, to je môj sen. Musím ís?.´
´To je môj sen, mladý!´ vykríkla a normálne ma tým dostala. Zostal som s ňou, to sa nedalo, len tak od nej odís?.“

Niekedy sa stane, že stretneš ženu, ktorú si nevyberieš ty. Ona si vyberie teba. Prejde po ulici a chtiac nechtiac sa otočíš, chceš si chyti? pre seba viac tepla, viac ohňa, viac blízkosti, viac všetkého. Je to ako s hudbou. Aj keby si čo robil, ak sa raz narodíš ako muzikant, neutečieš pred ňou. Máš to v sebe. Neviem prečo, spomenul som si, ako sa ma raz Líza pýtala, či nie som smutný, že je moja milá v inom štáte, ako ja. Osamelý, v tomto, pre mňa cudzom, meste.
„Osamelos? to je potreba by? milovaný a potreba milova?. Ja som začal tým druhým, akoby to prvé ani neexistovalo.“
„Nerozmýšľaš nad tým, či s niekým nie je? Telefonujete si každý deň?“ pýtala sa ďalej Líza.
„Vz?ah je nepovinný, dobrovoľný a len keď taký zostane, má zmysel. Ak odíde, odíde. Budem môc? len dúfa?, že je š?astná. “
„Si krutý sám k sebe.“
„Som realista.“
„Môj priateľ chce, aby sme každý žili sám. Každý svoj byt, prácu, priateľov. Ale prečo, keď sme v jednom meste? A vraj raz prídu deti, uzavrieme dohodu, že sa budeme k sebe pekne správa?, a milova? sa, ma? stabilné manželstvo a domov, ale zostaneme slobodní. Až potom môžeme býva? spolu.“

Pozerám do kalendára. Dnes je to už skoro tri mesiace, čo odišla Líza a presne týždeň, čo odišiel Tony-do školy na druhý koniec sveta. Hádza? si tanier cez La Manche je hlúpos?. Keby sa dali otvori? okienka na lietadlách, možno by sme to skúsili. Môj krásny zelený tanier s červenou hviezdou by plachtil ponad oceán, slobodne, spokojne, zabudnutý a š?astný.

„Sľúbil som, že budem Líze venči? psa,“ vravel Tony pred odletom. „Mia je najlepší pes na svete. Ak ?a nepozná, pohryzie ?a, ale keď si ?a raz obľúbi, je to najväčší maznák. Keď som bol prvýkrát u Lízy na návšteve, sedel som v kresle a Mia sedela v kresle oproti mne a celý ten čas na mňa hrozivo vrčala, vycerené zuby, zdvihnutá horná pera. Polhodinu bezprestania, chápeš to? Keď začala Líza prespáva? v redakcii, spával som tam s ňou. Na zemi bol matrac zo starej postele. Prvú noc som si musel obidvoma rukami drža? krk, aby sa mi Mia doňho nezahryzla. Celú noc krúžila okolo nás, vôbec si neľahla, len chodila a škaredo na mňa zazerala. Musím zavola?, že kedy ho mám prís? vyvenči?. Aspoň raz.“

?ažko vidie? cez okno so zatiahnutou roletou do izby: tak sa díva každý cudzí do iného vz?ahu. Počuješ zvuk, niečo si predstavíš, ale nemusí to by? ono. A okrem toho - všetko filtruješ cez seba. Akokoľvek by si chcel niekomu pomôc?, kľudne aj svojmu najlepšiemu priateľovi, nemáš ako – si za oknom a môžeš sa len na neho usmia? a stá? tam, aby vedel, že si, a že si pripravený ho chyti?, keby chcel náhodou vyskoči?.
Aj keď stáva sa, že človek, ktorý vidí len lásku, nič iné na svete neuvidí.
Ako ja.
Môžem už len rozmýšľa?, aké to asi je, keď skáčeš z mosta do obrovskej rieky pod sebou, do hučiacej tmy, zdanlivo mäkkej, uprostred studenej noci. Nakloníš sa tak, akoby si chcel vypadnú?, a keď si to v poslednej chvíli, keď už naozaj padáš, rozmyslíš, už nemáš šancu vráti? sa. Možno cez deň, keď ?a niekto uvidí. Ale v noci? Akýkoľvek život je zrejme lepší, ako tých posledných pár sekúnd na vzduchu nad hladinou. A prvých pár pod vodou. Nikto nevie. Hm. Možno sa mi s ňou bude aspoň sníva?. Môžem len dúfa?, že je š?astná.
Zvláštne. Rieka, čo nás rozdelila, nás v podstate spojila.

00000101007920110174489101745512

100kg melónov

00000101007920110174489101735835

VamosBien. Fidel.

Jun je pre Kubu mesiac najvacich zrazok. Ale pri vsetkych tych veciach co som tam zazil, toto bolo este celkom prijemne plus. V 40C stupnovych horucavach nie je ziadna sranda prechadzat sa po Trinidate. A ak nemate po ruke plaz, tak moc moznosti na vyber kde a ako stravit den nemate. Treba ho len preckat a nakoniec ste este celkom radi ze vam k tomu zaprsi.

Perla Karibiku.

Tazko povedat co som vlastne na zaciatku od Kuby ocakaval. Minimalne krasne karibske plaze, s bielym pieskom a azurovym morom, vela rumu, huste podniky s este hustejsou atmoskou, kopec salsy a zmierenie sa s tym ze po Kube salsu nebudem chciet najblissie 2 roky pocut.

Prve dva dni sme boli v Havane. V bloku kde sme byvali prave vypadla voda a tak sme boli tie dva dni bez vody. Nas prvy trip viedol do Havany-centro, Muzeum Rumu. O cca 11.30 sme uz boli viac menej celkom pekne spity v miestnom lokale a k tomu nam vyhravala aj miestna kapela s dost charizmatickou spevackou, ale mizernymi hudobnikmi. V ten den sme co sa tyka muzei viac nezvladli. Akurat tak dalsie havany v dalsich podnikoch, o tretej sme boli uplne na mrakoty. Dali sme sa miestnym bicytaxikom odviest do restiky, ktoru nam on odporucil. Za taxi cez 2 ulice sme
zaplatili 10$, za obed co nam on odporucil sme dali 40$ (jeden dolar convertibles = cca 1 EUR). Kym sme sa stihli zorientovat v cenach prisli sme cca o 1/3 naseho rozpoctu. A to sme na Kube este len zacinali.

Tenemos y tendremos socializmo.

Priemerny plat Kubanca je 12$ na mesiac. V dedine mate pridel 4 vajcia na osobu, v Havane je to 8 vajec na osobu / mesiac. Kazdy kubanec ma malu knizku Alimentos, do ktorych sa mu zaznamenavaju pridely (ryza, maso, zemiaky -> na nieco maju narok raz za 3 mesiace, na nieco aj 2x za mesiac). Komunisticke mitingy mavaju 1-2x do mesiaca. Ak z 10 krat ides menej ako 3 razy, budes sa mat este horsie. Napriklad ti zoberu licenciu na casa particular: jedna z mala moznosti ako si mozu kubanci normalnou cestou privyrobit - prenajimanim izieb turistom. Za prevadzkovanie tejto licencii platis statu 200$ mesacne, ci mas turistov alebo nemas. Ak ides na takyto komancsky miting 10 krat z 10 tak ta poslu ako ukazkoveho komunistu do Venezuely na vylet. Jeden z dalsich billbordov hlasal: Viac ako 200 milionov deti na svete spi na ulici, ani jedno nie je kubanske. Tie billboardy boli fakt ze funny.

Pan Slovacek nam pred odchodom poradil: Hosi ale ked uz, tak berte len fajky !

Druhy vecer sme sa vybrali do podnikov. Neznali pomerov sme chceli dat na radu taxikarov. Odvez nas tam kde to zije, ale nic turisticke. A tak nas taxikar odviezol do podniku El Chevere. Vstupne tam bolo 12$ s tym, ze jedlo a pitie bolo v cene. Nikto nam vsak o tom nepovedal, nikde to tam nebolo napisane a dozvedeli sme sa to az od dalsieho taxikara ked sme z tade po pol hodke prchli. Islo vlastne o hotel s posedenim vonku pri bazene. Ked sme tam dosli cca o 22.15 nikoho tam este nebolo. Postupne tam prichadzali pariky, pripadne pariky particiek ci partickarske pariky, ale inac sa tam nedialo nic. Muka. Akurat tak sterilita turistickeho prostredia nam
skoro zacala liest na nervy. A tak sme liali do seba mojita a piva, nakoniec sme si vypytali ucet od najblissieho casnika, ktory si nafleku vymyslel ze mu mame dat 12$. Zaplatili sme a sli prec.

----

Skusili sme to teda este raz. Dalsi taxikar: odvez nas tam kde to zije, ale nic turisticke. Odviezol nas do dalsieho hotela s diskotekou. To sme uz vedeli, ze to bude to iste, tak sme ani nevystupili a este raz sme mu vysvetlili ze chceme nieco uplne ine.

----

Casa de la Musica.

Vystupili sme z taxika, zavrel som dvere a uz ma za ruku drzala holka, tulila sa ku mne a skeblila aby som ju zobral dnu. Pri kamosovi boli dalsie dve. Vstupne bolo 20$. Zbavili sme sa ich az na niekolko pokusov, zaplatili a sli dnu. Bolo asi 23.30. Podnik bol poloprazdny, vnutri zmes cudzincov, domacich, starych aj mladych. Sadli, objednali, po 5 minutach si prisadli k nam dve pekne holky. O 10 minut nam uz davali navrhy na sex.

Ked sme im povedali ze mame len jednu postel, zacali to cele organizovat ze jeden par bude v kupelni a jeden par na posteli. Skusil som ich nahovorit ze radsej by sme si pozreli lesbian show. Oni, ze sorry ale lesbicky nie su :) Holky nas dalsich 30 minut pushovali, pushovali a pushovali, my sme im zatial objednavali drinky, zvedavi kam to dojde. Nakoniec ked som im povedal ze mam frajerku, sa zacali smiat ze co to vravim za hluposti, som na Kube, na dovolenke a tu ze sa jebe. Vo velkom. Tu to je vraj fasa. Objednal som si dalsieho panaka a kym som ho dopil boli prec. O 7 minut sedeli pri dalsom stole. Streetgirls - boli tu vsade.

Odchadzali sme z tade okolo tretej. Vonku postavali taxikari, prvemu sme povedali aby nas zobral domov. A hned tam zavolal na particku stojacich lokalnych-kubancov, "Dos chicas" a automaticky nam ich pribalil do auta, ani sa nas nic nepytal. Zacali sme sa branit ze neblbni a tak, ja som zase skusil ze mam frajerku a chcem byt v klidku, taxikar ze Si, si amigo, solo una chica, jednu vysupol prec a uz nas viezol domov.

----

Dalsi den sme si prenajali auto. Stara dobra skoda fabia. Obcas sme ale boli radi ze sa nam nerozpadla. V Havane a vlastne na celej Kube je mizerne dopravne znacenie, tak ako je tam aj dost tazke kupit automapu Kuby (asi take nieco ani neexistuje). Jedinu mapu ktoru sme teda mali bola ta v sprievodcovi. Najrozsirenejsi dopravny sposob je autostop, busy su rozsirene asi najmenej. Cela Kuba je vlastne jedno velke Museum del Automovil, najviac tu ficia asi chevrolety zo 60rokov, inac potom vytunovane zigulaky. A nakoniec strasne vela traktorov (v 70tych rokoch kto si vraj vypytal traktor tak ten ho aj dostal) vyuzivanych na 100 roznych sposobov.

Trvalo nam dobru polhodku kym sme sa vymotali na akusi kvazi vypadovku ale zdaleka este nebolo vyhrate a motali sme sa dalej. Nakoniec sme odstavili jedneho kubanca (taky ten husty velky cernoch z americkych klipov) 10min sme sa to snazili s nim po spanielsky vykomunikovat, a ked uz sme boli zufaly ze nam tu nasa spanielcina nepomoze a ze chlapik by aj chcel pomoct ale nevie ako, prisli sme nato ze vie aj anglicky. Povedal, hey guys dnes mam nedelu a mam cas, tak ja pojdem s vami a potom mi date prachy na cestu naspat (akoze na taxik). My ze ok ok, nasadol a spustil svoju one man show.

Uz ste si tu zajebali ? Nie ? Kurva hosi jak je to mozne ? Kolko ste tu ? 2 dni ? Ahaha....A preco idete z tadeto prec ? Chcete cestovat po Kube ? Hosi, tak vam vravim, vyjebte sa vy na cestovanie, toto je Havana, hlavne mesto, vsade inde je uz len horsie. Bieda a hnus. Ze vas tu doteraz len ojebavali ? no jasne, nikoho si tu nepoznal, teraz tu mate mna, ja som vas amigo, pozri, mam kamaratku, a ona ma dalsie, tie vam spravia taku lesbian show ze oh my god. Chcete hash, travu ? ja vam to zozeniem...Pred polhodkou som sa strasne zhulil, pod otoc to, ideme za mojim kamosom a kupite aj pre mna jednu cokoladku...no...proste...mlel...a...mlel....a...mlel....az.....nas....skoro.....zomlel.

Ale nesli sme s nim. Bol sice presvedcivy, ale taki tam boli vsetci. Vravel ze on nas neojebe, ze on je nas skutocny amigo, ale ked sme sa pytali kolko mu mame dat na taxik spat, nahodil ten najvaznejsi a najserioznejsi vyraz v tvari, hlas mu preskocil o oktavu dole, zmenil sa mu na chraplavy baryton ked povedal: My friend, 40$ will be OK. heh, kokot.

A tak sme sa flakali po Kube dalsich 8 dni. Nasa dalsia cesta smerovala do Bay of Pigs. V sprievodcovi sa pise ze je tam jedna z najkrajsich plazi. Ach yoo....Kebyze aspon ten sprievodca neojebava. Bay of Pigs je jeden odporny komplex, ktory je momentalne zavrety. Cele sa mi to tam podobalo na zlate piesky a v nich postaveny areal pre pionierske tabory.

Co ma na Kube ale naozaj uchvatilo, bol vidiek a okolita krajina. Ta mala naozaj uroven. Tropicke podnebie je dost cool pre tunajsiu floru, a celkovo ten mix vidieka, lesov, pasienkov, jazerier, luk, pasuceho sa dobytka, ...a viacmenej aj tej "kubanskej bezstarostnosti" bol naozaj impressiv.

V Trinidate (naozaj pekne kolonialne mestecko, kde sme ostali dva dni) sa mi v prvy den zlomil (jak som si najprv myslel) palec na nohe. Len v skratke: Spity, vecer, si vykracujem po Trinidate, prave tam vypadol prud, bol tam nejaky schod, ktory som si nevsimol, spadol som a palec sa mi zalomil medzi kamene (z ktorych bola cesta). Velmi zly zazitok, ale bojoval som dalej :)

Ak sa chces mat na Kube dobre, a vela ludi ti aj povie ze Kuba je naozaj cool krajina a destinacia pre dovolenku, oddych a cestovanie, da sa to...Tak ako aj vsade inde na svete. Treba si len zaplatit all inclusive hotel niekde vo Varadere s privatnou plazou, davat si tam fakultativne vylety prenajatym jeepom do blizkeho okolia spojene s prehliadkou koralovych utesov a scuba divingom. A ked sa vratis tak rozpravas svojim kamaratom ako si precestoval celu Kubu a ze tam sa teda naozaj oplati ist.

Chceli sme mat aspon na chvilu tejto pohody aj my, a kedze zavazil aj fakt ze prachy sa nam minali rychlejsie ako zostavajuce dni, tak sme sa odpratali na 3 dni na plaz v Santa Marii (nieco ako Varadero, ale nie az tak popularne). Ide o ostrov s krikovitym porastom (tam ked zaprsi - min. raz za den aj zaprsalo - tak vam tam mosquiti nedaju absolutne ziadnu sancu), ktory je spojeny s hlavnym ostrovom vybudovanou cestou - asfaltkou - po mori a na nom je vybudovane
letisko, a dva hotely. Jeden all-inclusiv, a jeden menej inclusiv. Ale pohoda a klud sa dala najst aj v tom menej inclusiv. Privatna plaz (biely piesok, azurove more), utulne cabanas s europskym standartom, satelitna TV s HBO a CineNextom, kde sme si mohli zdokonalovat svoju spanielcinu, ranajky bez mraveniska v tanieri, voda a elektrina 24hod bez vypadkov a k tomu vsetkemu, kedze sa nam minal cash, moznost platenia kreditkou. Jedine co nas prudilo bolo, ze ked vonku prsalo a bola silna burka tak boli vypadky satelitu v TV, a to pri zaverecnej scene SpiderMena2 nepotesi. Ale to sme zas riesili cigarami a havanou.

Tolko asi o tom ako bolo-nebolo na Kube. Btw, checkli sme na jeden den aj Varadero, plaze tam boli dost rozmrdane, a asi tam platilo dvojnasobne ze je lepsie ist do hotela all inclusiv ako do nejakeho normalneho hotela za normalne ceny. Zvysne dni sme stravili v Havane. Chceli sme jej dat druhu sancu. Normalny podnik - taky ako sme si predstavovali ze by tam mal byt - sme ale nenasli. Ani poulicnych hudobnikov, ani nieco ine vyrazne co by nas nadchlo (ak teda nepocitam Lennona v parku :). Viacmenej kazda svrt (Habana viejo, centro, alebo aj vedado) boli zajebane odpadkami alebo inym bordelom, vsade po okoli sa tiahol smrad, a na kazdom kroku cihal kubanec, ktory vas chcel nahovorit na nieco "cool". Mozno Santiago de Cuba by vylepsilo moju mienku o Kube, a aj tej hudby by som si tam moznoze uzil viacej. Ale bohuzial, tam sme sa uz nedopracovali. A ktovie ci nie nahodou aj bohudik :) Ach yo, stare dobre Mexiko...

axone forumz