Ono je jasne, ze pravda je len jedna, pricom je mozne ju spoznat roznymi cestami. Krestanstvo ma potencial nou byt, avsak nemozes hladat naplnanie v jeho dejinnom vyvoji. V mystickej kvalite to zavisi od jednotlivcov. Duchovne vyspeli krestania ako Eckhard, Jan z Kriza ci Terezia Avilska dosli k poznaniu, no nikto ich plne nepochopil, aj ked sa mozno snazili o svoje objavy delit (co by malo byt ucelom nabozenstva). Pravdu treba nejak zapisat, niecim vyjadrit; to je nedostatkom cloveka. Mnohi nazyvaju schopnost obijst znaky ako intelekt, ci cisty rozum, avsak aj ten musis nejak vysvetlit cloveku, aby k nemu dospel.

Krestanstvo ma tu vyhodu, ze je nasincovi zrozumitelne. Ide o mix zapadneho a semitskeho myslenia, avsak to samozrejme neznamena, ze je s Vychodom v spore. Ide len o rozdiel pristupu. Ono poznanie je napriklad tiez relativna vec, casovo viazana, treba to brat viac hermeneuticky. Co vies, to rob - ora et labora ;)