na tom zrejme niečo bude; síce sa v legendách a mytológiách okolitých indiánskych kmeňov do objavenia sa Tej, ktorá skrýva nebezpečie rátalo s tým, že archetypálny obraz, ktorý predstavuje, bude viac-menej nehmotný, no ako vidno nič bez ničoho nie je a všetko lístie raz opadá.
Ona neš?astná indiánska legenda kmeňa Stratení a nájdení v Manituovom náprsnom vrecku, ktorého členovia boli v spomínanej dobe zamestnaní poväčšinou ako profesionálni tvorcovia pulzujúceho alkoholového koloritu poobedňajších a večerných hodín Texasu, totiž so zubami v hornej aj dolnej časti Tej, ktorá skrýva nebezpečie rátala, ovšem na mieste -prstého Billa, ako je všetkým kapacitám na mojavské indiánske vetvy na Stredozápade známe, vystupoval neohrozený bojovník B, ktorý sa považuje taktiež za duchovného patróna Stratených a nájdených v Manituovom náprsnom vrecku. B bol nielenže stratený ale aj statočný, a indián činu, takže namiesto toho, aby slúžil ako pravzor -prstému Billovi, s prekážkou a výzvou Tej, ktorá skrýva nebezpečie ( ktorú si ale nateraz netreba mýli? s v príbehu vystupujúcou Tou, ktorá skrýva nebezpečie ) sa vysporiadal vskutku mytologicky a vlažne. Nie je síce známe ako *, no z konca legendy je zachované celé jedno súvetie, ktorého význam by sa dal voľne preloži? ako: "... bolo. Ale B iba ten jeden nechal a obaja mali z neho potom rados?."
Tá, ktorá skrýva nebezpečie to teda naozaj mala akosi legendárne podložené, ovšem prečo práve Bill a akú musel asi ma? karmu, keď sa ocitol uprostred diania, ktorého význam a zmysel mu nutne musel unika?, zostáva, trúfam si poveda?, naďalej záhadou.

* presné znenie nie je úplne známe vzhľadom na to, že počet hlások jazyka Tých, ktorí sú Stratení a nájdení v Manituovom náprsnom vrecku z roka na rok klesá a dnes už s ?ažkos?ami povedia čo i len Dobrý deň alebo Nuž.