Ako to už býva, mnohé literárne diela sú založené sčasti na
skutočných udalostiach, ktoré majú ďalekosiahly presah aj do
dnešných dní. Aj preto autori, v tomto prípade kultový Joseph
Heller, často čas? pravdy úmyselne zamlčia - azda z úcty k nám,
čitateľom. Niekedy je totiž ľahšie ži? v sladkej nevedomosti.
Najlepšie príbehy však píše sám život, a pestré zápletky maliarky-
natieračky jesene sa k nám dostanú veľkou okľukou, čo im ešte
pridáva na atraktivite



Jedného slnečného predpoludnia roku 1937 na predmestí Texasu prišla
do republikánskej ordinácie doktora Yossariana, odborníka na spodinu
brušnú a veci s tým súvisiace, mladá vyplašená žena. Krívala s?a
ranená srnka, ktorá neužila dobrého života. Yossarian, muž v
najlepších rokoch, tvárou vetrami ošľahanou (nech milý čitateľ
nehľadá súvislos? s odbornou orientáciou dr. Yossariana, je predsa
všeobecne známe, že na predmestí Texasu je pekelne veterno), a
košeľou z denimu kvalitne prepotenou, húžvičkou tabaku za škraňami a
tupým špáradlom v majestátnej medzere medzi zubami sa na žieňa
prenikavo zadíval orlím nosom.

- "Čože žieňa, čože tak krívaš", zborovo zaburácal jeho mohutný baryuajt.
- "Pán dochtor, niečo ma bolí tam dolu, veď viete kde", odtušilo žieňa hanblivo a rumenec zaplavil jej svalnaté predlaktie.

Z vitríny plnej formaldehydových kompótov sa ozval podozrivý šum. To
črievička veľká v sennom náleve zlovestne nadvihla brvy a ešte viac
pridusila už tak dos? dusnú atmosféru v ordinácii dr. Yossariana.
Pre priblíženie, nech si milý čitateľ predstaví hustú polievku, do
ktorej slúžka Lujza z rostopaše primieša ešte za kastról prihoretej
zápražky.


- "Čo na srdci, to na jazyku, milé žieňa, pýtam sa Vás dôrazne, čože sa Vám prihodilo?", dôrazne sa spýtal dr. Yossarian.
I rumenec zalial i druhé svalnaté predlaktie inak útleho žieňa?a.
Dr. Yossarian, čestný člen Spolku amatérskych psychoanalytikov

predmestia Texasu usúdil, že pre hladký priebeh tejto delikátnej

stránky bude musie? použi? rafinovaný úskok. Rozhodol sa, že na to

pôjde od mäsa.
- "Ako sa voláte žieňa", prehovoril dr. Yossarian, tentoraz ľúbezným

ľudským hlasom.

- "Tá, čo skrýva nebezpečie", odvetila. Rafinovaný úskok dr.

Yossariana sa osvedčil, pretože rumenec na pravom svalnatom

predlaktí začal ustupova? a na jej bolestivou grimasou skrivenej

tvári bolo bada? miernu úľavu.

- "Hm, Tá čo skrýva nebezpečie", zašomral si dr. Yossarian popod orlí zrak na vetrami ošľahanej tvári, "už tuším odkiaľ vietor fúka na predmestí Texasu."

"Nemali ste náhodou včera v noci pohlavný styk?", spýtal sa dr. Yossarian chúlostivo, no so štipkou spolupatričnosti najlepšej kamarátky v hlase.


"Nie, nemala", rozhovorila sa Tá, čo skrýva nebezpečie - doktorov úskok očividne zabral.
"Nemali ste pokus o pohlavný styk?", pokúsil sa dr. Yossarian o hĺbkovejšiu analýzu.

"Áno, mala, dostali sme sa však iba po heavy petting, pán dochtor", odvetila Tá, čo skrýva nebezpečie, a rumenec sa začal opä? vraca? na pravé svalnaté predlaktie inak útleho žieňa?a.

Dr. Yossarian vytušil, že opä? musí využi? rafinovaný úskok, aby svoju tajuplnú pacientku upokojil.

- "Ako sa voláte žieňa", prehovoril dr. Yossarian, opä? ľúbezným ľudským hlasom (veď ví?azná zostava sa nemení).
- "Tá, čo skrýva nebezpečie", odvetila. Rafinovaný úskok dr. Yossariana sa opä? osvedčil, pretože rumenec na pravom svalnatom predlaktí znovu ustúpil.

Dr. Yossarian však vedel, že pri takto zamotanom prípade si musí úskokmi ešte trocha nadbehnú?, aby rozhovor s pacientkou skončil na mŕtvom bode aspoň o niečo neskôr.

- "Ako sa volá Váš milý?"
- "Sedemprstý Bill."
Rafinovaný úskok dr. Yossariana sa opä? osvedčil, pretože stamina dôvery sa vyšplhala do zeleného poľa a dr. Yossarian získal značný manévrovací priestor.

"Čo sa Vám prihodilo tej osudnej noci?", spýtal sa dr. Yossarian zvedavo, no dostatočne spiklenecky so šibalským úsmevom vo vlasoch.

"Ako vravím, dostali sme sa po heavypetting, keď tu zrazu sa zo Sedemprstého Billa, ktorý je v podsvetí známy aj pod prezývkou Príliš veľa prstov, stal Bill Pätoprstý.", žieňa?u sa začal tisnú? pot do očú a chrbát jej zaplavili studené slzy.

´Hm, táto žena vraví v hádankách, možno je to zmätkom v pojmoch, ktorý vyplýva z kultúrnej diverzity vládnucej na predmestí Texasu a spôsobuje značný sémantický neporiadokm remember Blaise Pascal, remember Blaise Pascal,...´, ponoril sa dr. Yossarian do vlastných úvah. ´Musí to ma? jednoduché riešenie, na začiatku bol Bill Sedemprstý, Príliš veľa prstov, teraz je Bill Pätoprstý!´...
..."Heuréka! Zvískol dr. Yossarian radostne, "teraz už treba vyrieši? jedinú záhadu, a to, kde sú dva Billove prsty!", v tom momente dr. Yossarian stratil rovnováhu a zanovito zamdlel.

Keď sa prebral, zbadal nad sebou vydesenú tvár Tej, ktorá skrýva nebezpečie a upokojil ho prchavý pocit domova vyplývajúci z prítomnosti známej tváre.
V duchu si ešte raz spočítal pä? a dve, dal to do súvisu s Tou, čo skrýva nebezpečenstvo, heavy pettingom a krívaním - piatimi slovami: bolo mu jasné, koľká bije.
Pre menej bystrých čitateľov, dva prsty Sedemprstého billa zostali na mieste, ktoré nejako súvisí so ženskou spodinou brušnou Tej, čo skrýva nebezpečenstvo.

Nevedno prečo, písal sa rok 1935, aj keď bol už rok 1937, predmestie Texasu skrýva mnohé nevysvetliteľné záhrady, v každom prípade, bola to situácia delikátna. Dva prsty, toho času už Pätoprstého Billa boli podľa vtedajších vedomostí súčas?ou živého organizmu, tým pádom bolo ich odstránenie zo spodiny brušnej Tej, čo skrýva nebezpečenstvo, spoločensky vylúčené.

"Musíte sa s tým nauči? ži?", zdrvene oznámil dr. Yossarian túto novinu tej, čo skrýva nebezpečenstvo, stal sa cynikom a narukoval do armády.

Ďalší osud Yossariana je už Hellerovho diela známy aj keď v úmysle prestrihnú? nyt nadväznosti trochu pozmenil okolnosti jeho príchodu do armády. Z obavy pred spoločenským znemožnením však už Heller zatajil ďalší osud ostatných hrdinov podľa skutočných udalostí.

Ako to už býva, na predmestí Texasu sa nič neutají, takže sa Pätoprstý Bill v obavách z obalenia perím ods?ahoval kamsi do východnej európy, známe sú už len osudy niekoľkých jeho potomkov - vnučka Alena je dnes strihačkou v televízii, ostaní sú žiaľ úplne nezaujímaví.

Tá, čo skrýva nebezpečenstvo sa s tým naučila ži?, preliezla Kordillery, Beringov prieliv, Čukotku, Ural, Kaukaz, Karpatský chrbát, kanál La Manche, Atlantik a usadila sa v Atlantic City, Maryland. Zmenila si meno, vydala sa a narodilo sa jej krásne zdravé die?a s abnormálnymi výrastkami na temene. Toto die?a sa stalo predmetom skúmania Ericha von Danikkena a agenta Muldera v nerovnoramennom seriále. Naš?astie, seriál rýchlo stratil svojich divákov, takže die?a?u sa značne uľavilo, pres?ahovalo sa na ranč Neverland a stalo sa chlapcom. Neskôr si chlapec z hrdosti na rodinnú tradíciu osvojil pôvodné pradedovo meno v podsvetí známe ako Príliš veľa prstov a stal sa horľavým odporcom umelých prerušení, pretože vedel, čomu vďačí za svoju výnimočnos?.