 |
|
| node: | neviem, kto to napísal,ale je to dobré. A hlavne O nás |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | 0007 |
| viewed by: | |
| created: | 03.06.2005 - 23:33:52 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 1678059 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::6
19 ❤️
| toxygen | 0 |
| baronprasil | 0 |
| paiti | 2 |
Podla dnesnich pravidiel a zakazov by sme my, deti narodene v 50.,
60., 70., 80. rokoch, nemali vobec sancu prezit.
Nase postielky boli malovane farbou, ktora obsahovala olovo,
nemali sme nijake pre deti bezpecne flasticky na lieky. Ziadne poistky na
dvere a okna, a ked sme isli na bicykli/kolobezke, nemali sme helmu. Pili sme
obycajnu vodu z hadice, a nie z flias. Jedli sme chleba a maslo,pili
limonadu s cukrom, a neboli sme obezni, pretoze sme stale behali
niekde vonku. Z jednej flasky nas obvykle pilo niekolko, ale vsetci sme
to v zdravi prezili.... niekolko hodin sme sa morili a stavali kary zo
starych nepotrebnych veci, jazdili sme z kopca, len aby sme potom prisli
na to, ze sme zabudli na brzdu. Az po niekolkych tvrdych pristatiach sme ju
domontovali.
Skoro rano sme sa isli hrat vonku, a prisli sme domov az ked sa vonku rozsvietili lampy. Rodicia si uzili pekne nervy, ale mobily
neexistovali, takze nebolo kam volat.... nemali sme nijake Playstation,
Nintendo, Eller, X-box - vlastne ani televizne hry, nijakych 99 kanalov, nijaky
surround-sound, pocitace, chatrooms a internet. Mali sme priatelov, boli
sme vonku a vyhladali sme ich. Spadli sme zo stromu, porezali sa, zlomili
si ruku, ci nohu, vyrazili si zuby, ale nikto kvoli tomu nebol
zalovany.
Boli to urazy, a nikto neniesol vinu, len my. Bili sme sa, mali sme
modriny, ale naucili sme sa tym prehryzt. Nasli sme si hry s palicami a
jedli sme travu (hlavne š?avel). Aj ked nas druhi varovali, nikdy sme si
nevypichli oko.
Poslednych 50 rokov bolo exploziou novych napadov. My sme mali volnost aj
zodpovednost. Naucili sme sa chovat a poradit si....
60., 70., 80. rokoch, nemali vobec sancu prezit.
Nase postielky boli malovane farbou, ktora obsahovala olovo,
nemali sme nijake pre deti bezpecne flasticky na lieky. Ziadne poistky na
dvere a okna, a ked sme isli na bicykli/kolobezke, nemali sme helmu. Pili sme
obycajnu vodu z hadice, a nie z flias. Jedli sme chleba a maslo,pili
limonadu s cukrom, a neboli sme obezni, pretoze sme stale behali
niekde vonku. Z jednej flasky nas obvykle pilo niekolko, ale vsetci sme
to v zdravi prezili.... niekolko hodin sme sa morili a stavali kary zo
starych nepotrebnych veci, jazdili sme z kopca, len aby sme potom prisli
na to, ze sme zabudli na brzdu. Az po niekolkych tvrdych pristatiach sme ju
domontovali.
Skoro rano sme sa isli hrat vonku, a prisli sme domov az ked sa vonku rozsvietili lampy. Rodicia si uzili pekne nervy, ale mobily
neexistovali, takze nebolo kam volat.... nemali sme nijake Playstation,
Nintendo, Eller, X-box - vlastne ani televizne hry, nijakych 99 kanalov, nijaky
surround-sound, pocitace, chatrooms a internet. Mali sme priatelov, boli
sme vonku a vyhladali sme ich. Spadli sme zo stromu, porezali sa, zlomili
si ruku, ci nohu, vyrazili si zuby, ale nikto kvoli tomu nebol
zalovany.
Boli to urazy, a nikto neniesol vinu, len my. Bili sme sa, mali sme
modriny, ale naucili sme sa tym prehryzt. Nasli sme si hry s palicami a
jedli sme travu (hlavne š?avel). Aj ked nas druhi varovali, nikdy sme si
nevypichli oko.
Poslednych 50 rokov bolo exploziou novych napadov. My sme mali volnost aj
zodpovednost. Naucili sme sa chovat a poradit si....