tiež som bol smutný, hrdina mojich detských čias, a takto...
... a takto trpí!
Tu už nejde o pochopenie nás, más čitateľov. Tu sa odohráva individuálna tragédia jednotlivca zároveň so spoločenskou tragédiou ideálu.

Dlho sme si mysleli, že Old Shatterhand žije slnečný život plný vyhraných pästných súbojov, kvalitnej whisky a vždy perfektne suchého pušného prachu.
Zosobňoval nádej nás všetkých, že veľkorysos?ou k iným a konaním dobrých skutkov si vyslúžime trvalé š?astie, že život bude naoplátku veľkorysý k nám a ušetrí nás útrap.

Táto idea teraz leží v prachu a v jej troskách krváca náš smutný hrdina. Je úple strašné, ak vám zomrie láska. Ale ak vám zomiera láska každý mesiac, to je... to je už úplne mimo môj prah bolesti aj predstavivosti. Citový a emocionálny menzes. Každomesačné krvácanie priamo zo srdca. A určité jemné náznaky hrubosti Očeho voči svojim priateľom ukazujú, že ešte k tomu trpí aj na PMS.

Som znechutený a pobúrený, ako nám bolo až doteraz klamané a že pred nami skrývali ?ažký Očeho osud nie nepodobný osudu Prométhea!