Prvý úlovok, ktorý som sa rozhodol zverejni?, je to, čo mnohým z nás v príbehu chýbalo ako Darwinovi yeti! Pán džejárár, prečo ste vytesnili túto kapitolu zos? Čo?

V diaľke sa zamrholilo. Padla prvá rosa. Za ňou druhá, tretia, štvrtá, desiata, stá, tisíca. Potom padla tisíca prvá a tak to šlo ďalej. To ale Legovlas už dávno vedel. Jeho citlivé elfie koleno mu to prezradilo.

Hobiti sa nespokojne šmrdolili pod dekou z elfích nechtov a stukali. Nálada bola pokleslá a ani nádherný výhľad na nížinu Mĺž Člup čvachtajúcu sa v ranných lúčoch by nezahrial znavené duše pútnikov. Frodo rozopol sponu z elfích zubov, posadil sa a pošúchal si oči. Chladivým krémom z elfích uší si podvedome natrel boľavé rameno. Zaujímavé, pomyslel si, je to práve mesiac a pä? dní od tej strašnej noci pod pahorkom Amon Tobin. “Ech!”, ušlo mu.

“Frodo, vyzeráš ustarane, čo ?a trápi?”, ozval sa medovým hlasom Legovlas.
“Dze tten Gandaľf?”
“Neviem, pred chvíľou sa vytratil a už ho nebolo.”
“Nehvaril, dze idze?”
“Nie, ale vyzeral veľmi ustarane. Ktovie, čo ho trápi..”
“Sluchaj tu, Ľegovlas, kedz še ňevraci do hodziny, ta sme v piči, to ci hvarim!!”
“Viem.”

Legovlas podišiel ku strmine a zapozeral sa svojim elfím zrakom do diaľky, “Ó, vy bujné nížiny, vy stepilé roviny!”
“Co vidziš, Ľegovlasu?”
„Nič.“ Odtušil záhadne ale pravdivo elf.
Ta mi ric vyliž, pomyslel si Frodo a odhryzol si hryza z elfieho cestovného chleba vyrobeného z múky. Na nálade mu to ale nepridalo.

Zrazu voľačo zakrušilo a sa zašuchorilo. Legovlas neváhal a odbehol si po svoj tulec a šípy, vyrobené z prastarých šípov. Keď sa za desa? minút vrátil, furt to šuchorilo, len hlasnejšie. „Blíži sa!“, zvolal skúsený stopár.

Tu sa zatriasol krík, čo sa predtým netriasol. „Ciboha!“, nezdržal sa Frodo. Krovie sa roztvorilo a odhalilo známu špicatú čiapku. „Škret!!“, zvolal znalý Legovlas a odbehol si po luk, vyrobený za účelom strieľania šípov. „Chuju, šak to Gandaľf! To maš z teho, že nešpiš. No, už me ňečuje!“ Legovlas to svojimi elfími ušami počul ale už bol ďaleko.

„Uaa!“, zvolal hodnotným hlasom Gandalf. „Dobré ráno, milý Frodo! Ako sa vyspal môj najmilší hobit?“
„Npíču. Še mi snivalo, že me škrobe dachto calu noc, piči.“
„Hohohoo, milý Frodo, hádam si si nemyslel, že to bude také jednoduché!“
„Gandaľf! Ty zase hvariš vof hadankach, ty bujon! A dze ši bul?“
„Sú veci, ktoré aj veľký mág musí ráno vykona?..“
„Sa teho už ňzbáviš, ci hvarim! Ľudze ňbúdu znac, co myšľiš.“

Veľký mág sa zamyslel a pozrel sa dolu úkosom. Tam ani nohy.
„Ja ti to teda poviem. Ale vedz, že ?a premením na ropuchu, ak to niekomu vytáraš!“, dodal šepotom ale výrazne.
„Bol som sra? a zaspal som.“, povedal Gandalf a odmlčal sa.
„Na hovne?“
„Milý Frodo!“, zašveholil ľúbym hlasom mág. „Isteže na ňom. Pamätaj – na ropuchu!!“
„Lol, Gandaľf, že ty ši zaš kuril tote dymkove byľinky!?“, smial sa Frodo a nevšimol si tak mrak na tvári Gandalfovej.
„Inač, maš mrak na tvari.“
„Kde?“
„Doľe.. hej.. ňéé tam.. tám, hej.“
„Už dobre?“
„Hej.“

Chvíľu stáli mlčky, keď ich takto našiel navrátivší sa vznešený Legovlas. „Nevideli ste niekto môj luk, prosím vás?“, spýtal sa udýchaný, odpovede sa však nedočkal. „Čo?“, skúsil to ešte raz.

Frodo sa pozeral striedavo na Gandalfa a na Legovlasa a ten zase múdrym pohľadom na Froda a na Gandalfa. Veľký mág zaškúlil na Froda a snažil sa mu preniknú? do mysle. „Zos vof!“, zvolal huncútsky Frodo a Gandalf vedel, že získal priateľa na život a na smr?.