prekvapenie je nepriamo umerne ocakavaniu. cim nieco menej ocakavam, tym budem viac prekvapeny ak sa to stane. ak nieco necakam vobec, bude asi to prekvapenie najvacsie, ze? pripadne by sa dalo povedat aj, ze cim viac nieco ocakavam, tym budem viac prekvapeny ak sa to nestane.

to je vsetko pekne, ale neviem na co si ma chcel pripravit. v com ked sa mylim? myslel si nieco konkretne co by mna osobne mohlo obrovsky prekvapit? je samotne prekvapenie nebezpecenstvom pred ktorym ma varujes alebo preco vlastne ma na prekvapenie upozornujes? mas rad prekvapenia? alebo mas s prekvapeniami nejake ine skusenosti? vies snad ake prekvapenia ma cakaju? si uz pripraveny na tvoje vlastne prekvapenia, ked sa zaujimas o tie moje?

;-)

(dolezite je nemylit si moje ocakavania s tym co pripustam: ked nieco pripustam ako moznost, neznamena to, ze tomu bezvyhradne verim, verim len tomu co som sam zazil alebo vyskusal.. ked pripustam viac moznosti, som teda na ne viac pripraveny, v pripade zeby nastali. preto tym ze nieco pripustam, naopak od ocakavania, znizujem moznost prekvapenia, ktore ma moze v tomto smere postihnut. priklad: pripustam ze existuje posmrtny zivot; pripustam, aj to, ze posmrtny zivot neexistuje; skutocne to zistim az ked zomriem (mozna aj skor, ak to pripustam a zaujimam sa o to); v kazdom pripade, ak pripustam ze zivot po smrti existuje budem touto skutocnostou menej prekvapeny ako ten, kto tuto moznost zavrhuje)

a dolezita vec: mylit sa mozem len ked nastane nieco ine ako co ocakavam alebo nieco co nepripustam.