teraz budem pisat mozno trochu nepatricne ucene, ale patri to sem

pri niektorych emociach clovek nacas strati sudnost - doslova sa pre neho urcite skusenosti a spomienky zablokuju a priechod dostanu len tie, ktore su v sulade s emociou

je to istym sposobom uzitocne - napriklad ak cloveka napadol v lese medved, dostal strach. Strach sposobil niekolko veci - napumpuje adrenalin, prekrvi svaly na nohach a okrem ineho aj zamedzi 'neziaducim' myslienkam - onen clovek potom nie je schopny mysliet na nic ine, nez na nebezpecie, ktore mu hrozi, a moze podla toho reagovat

to iste plati, bohuzial, aj pre hnev - pri hneve urcitu dobu nie sme schopni racionalne uvazovat - doslova mame zamedzeny pristup do istych casti mozgu. Vsetky myslienky, ktore *nepotvrdzuju* nas hnev su tak nejak odfiltrovane z nasho vedomia. Preto sa s nasratym clovekom neda viest rozumna rec.

Co s tym robit?
Zatial najlepsie riesenie som pocul od Dalajlamu. Povedal, ze clovek by sa mal naucit hnevat nie na ludi, ale na ich skutky. Preto az ta niekto nabuduce naserie, skus byt nasraty nie na to aky je (na jeho osobu) ale na to co spravil. Nie je to lahke, ale casom sa to da naucit. A pomaha to.