maza? stopy, po tom všetkom.
teraz je to ľahké, digitalizujeme si spomienky, niekoho mobiy majú možno pamä? len na pár smsiek, ale aj tak zostáva túžba necha? si to pre seba. archívy mailovaných spomienok, adresáre fotiek z pamäti. externé/interné: je to jedno, aj tak sme to my... hranica medzi nami a ostatnými, už nebude zajtra určitá, postavím si tam rozhranie displeja a uvidím to čo mi dovolí druhá strana hrania sa na pospájané zlhuky nodov a bodov. sie?ová konfigurácia a naše postavenie v nej hrá na dve strany.

Z nich prvá: možnosti preskupovania, výber blízkych bodov, blogov a čísel so začiatkom 09, ich prepojenie pre rados?; objavi? ju a sledova? na horizonte akosi krajší svet.
Z nich druhá: striasa? sa z dočasnosti, veď aj tak zajtra jedno prepojenie nebude fungova?, nič netrvá dlho veci tečú dátami do dočasnej pamäti, už si nepamätám čo som včera vlastne myslel pri rozprávaní do nokie, kedy som odložil pohyb a prijal druhý, kedy niekdo druhý zastavil tempo pri kráčaní do obchodu a práce, za známymi do baru, veď tam sa hrá v beatoch a tým to všetko začína, každým počtom za minútu dochádza dych, inokedy pri nižsích tam prídeme k zemi, odpúta? sa od tohto odľahčeného stavu. ak priestor zmizol a kedykoľvekdekoľvek nám zostáva možnos? ako sa mimo neho dosta? technológiou prenosu, čas nás tlačí k smrti ak nás nezastaví strach z jej budúcej prítomnosti, pôjdeme ďalej v novom priestore kde sa usporiadavnie deje každý moment. každý v momente sebou a iným. 0 BPM