verit ludom beriem ako zbytocny prepych...
najma tý, co su najblizsie mozu najviac zranit.
svet je latentna studena vojna...

to bol len taky pokus, kolko pesimizmu sa zmesti do troch riadkov.
svet je vselijaky, podla toho ako sa ti prave podarilo otocit kaleidoskopom...

the only thing you can rely on is that you can't rely on anything..kolko pravdy sa v tom skryva..

pliz, este jedna poznamka
paranoja je myslene vseobecne, nie ze ja nou nejak osobne trpim a nejak sa s nou neviem vyrovnat alebo co :)
aj ked je to podla mna tak, proste neda sa verit ludom, maximalne par znamym ktorych pozna clovek dlho
praca, skola....konkurencne zakerne intrigy, jeden chybny krok a sup, clovek je down ani nevie ako a preto som sa uz viac krat poucila ze druha sanca uz nie je mozna (pretoze som z tych idiotov ktori davali viac sanci nielen jednu ci dve a padla som na hubu niekolko krat presne na tomto...)
neviem kto sa kde pohybuje v akom prostredi ale myslim ze vela ludi toto zaziva ci uz vo work (noviny, umenie, kreativne firmy, reklama....a pod) alebo v skole (najma umelecke)

neberiem denniky ako psychoporadnu, len som napisala to co si myslim, to nad cim som momentalne rozmyslala a je to konstratovanie nezomieram doma v depresiach kvoli zlemu svetu :)

kazdemu by si mal dat sancu.doverovat a dufat ze sa nesklames.a ak sa popalis,zamysli sa nad tym ako velmi ti zalezi na tom aby si tomu cloveku verit mohol a skus mu dat druhu sancu.ale tretia,stvrta,piata sanca,to sa uz nevyplaca.no riskovat kazdopadne treba.inak ti paranoja vezme vela.

mozno som dostal do vienka cit, komu mozem verit a komu nie
verim malokomu ale zopar ludom ano, (napr. tebe)
ti, ktorym verim ma doteraz nepodrazili

paranoia will destroy'ya a to by bola skoda
mozno to chce viac casu, kym zacnes niekomu bezvyhradne doverovat

welcome

a stale verim v dobro ludi a davam im sancu.. napisane to je pekne, ale iba ako konstatovanie, nie ako postoj!

ja verim sebe, a mam par kamosov ktorym verim. nieje ich vela, spocital by som ich na prste jednej ruky mozno.. ale su taki.. proste im verim

a i ked som sa parkrat popalil, viacmenej sa snazim stale ludom doverovat a paranoidny gombik mat co najviac v polohe OFF

verim ze laska a pravda zvitazi nad lzou a nenavistou ... raz ...

verit chcu len veriaci
naco verit ?
svet ma v sebe mrte krasy aj bez viery v nieco alebo niekoho
viera vazni veriaceho

mozes verit sebe..aj ked dost pomaha ak niekto veri v teba

psovi verit mozes.
(mozno preto ze mu nerozumies ked klame ;)

a moj tatik je ferovy taxikar abys vedela

veru svet je zly. treba ho brat z nadhladom a ratat so stratami.

...som smutna z tohto dennika ;o(...

"verit vsetkym je fetisizmus, staci ked ich mame radi..."
ale imho presne, od urciteho levelu treba verit absolutne, treba riskovat zradu, inak to nejde... je mi luto ze sa (Ti?) take veci stavaju... :((

verim sebe, verim svojej rodine, verim svojim kamaratom, dokonca aj kolegom...
skus si aj ty taky svet spravit :)

ta posledna veta!
BINGO!

vitaj v realite

mozes verit sebe ze to vsetko preskaces..

co chces pocut?

no verim v to ze taky svet aj je a zaroven taky nie je...

Clovek musi verit svojmu najblizsiemu okoliu ktore si sam vybral a ktore ma rad, inak by sa zblaznil. A o to horsie je potom to pripadne sklamanie..

a skoda ze to nie je len paranoja..