pliz, este jedna poznamka
paranoja je myslene vseobecne, nie ze ja nou nejak osobne trpim a nejak sa s nou neviem vyrovnat alebo co :)
aj ked je to podla mna tak, proste neda sa verit ludom, maximalne par znamym ktorych pozna clovek dlho
praca, skola....konkurencne zakerne intrigy, jeden chybny krok a sup, clovek je down ani nevie ako a preto som sa uz viac krat poucila ze druha sanca uz nie je mozna (pretoze som z tych idiotov ktori davali viac sanci nielen jednu ci dve a padla som na hubu niekolko krat presne na tomto...)
neviem kto sa kde pohybuje v akom prostredi ale myslim ze vela ludi toto zaziva ci uz vo work (noviny, umenie, kreativne firmy, reklama....a pod) alebo v skole (najma umelecke)

neberiem denniky ako psychoporadnu, len som napisala to co si myslim, to nad cim som momentalne rozmyslala a je to konstratovanie nezomieram doma v depresiach kvoli zlemu svetu :)