Z ulíc sa postrácali rohy a kúty. Nevidno už ani rozdiel medzi cestou a chodníkom. Je jedno akú farbu malo nejaké auto pred dvoma hodinami, lebo teraz je biele úplne každé. Obloha nad tými všetkými vločkami zošedivela a vietor nenápadne posúva a hladká záveje.

Sneženie vydáva také vlastné, špeciálne ticho. Také čo ani nepoču? popri tomu tichu keď celá rodina v noci spí, tomu po letnom nedeľnom obede, alebo tomu v pivnici medzi kompótmi a nakladanými uhorkami.

Keď som poobede vychádzala z domu, nemyslela som, že sa Bratislava o pár hodín schová a tak zmení. Celý deň som sa cítila ako nejaká rozprávková bytos? . S čerešňami na ušiach, rukami v rukaviciach so vštrikovanou vločkou a v plisovanej sukni pod kolená. Mala som sto chutí vybozkáva? celú Bratislavu, topi? tvárou vločky čo mi idú naproti a tancova? v teniskách a teplých štucniach (tiež vraj zvané onuce) po ulici.

Sneh si len tak pomaly opadával na chodník, topil sa na vlasoch a ostával na rukáve. Každou ďalšou minútou sa zrýchľoval, ale to som ja akurát nevidela.

Po dvoch hodinách som otvorila dvere jedného lokálu a pri prvom kroku sa mi do tenisiek nabrali vločky. Pančuchy už teda majú mokré päty-špičky.

Skáčeme si po hladkých závejoch s rados?ou z ničenia ako v lete na lúke po prašivkách, srdce skáče a snehové vločky sa mi pri žmurkaní vozia na mihalniciach hore-dole. Odskackáme si to pár metrov ďalej a na líci mi pristane snehová guľa od nejakého turistu... Dostal aj on. Takú domácu z domácej várky.

Možno by ma to tak neuchvátilo, keby som ešte musela mrznú? na zastávke a prekračova? z jednej nohy na druhú, ale to mi teraz môže by? úplne jedno. Z kufra auta som dostala špeciálnu vecičku s jednou stranou zoškrabovaciou, s druhou metličkovou a odkryla predné okno. Kým som si sadla na predné sedadlo, nasnežilo do priehradky s parkovacou kartou, papierovými vreckovkami a obalom od žuvačiek. Osnežilo aj kokosový stromček visiaci zo zrkadla.

Vrstva na bočnom okne sa zmenšuje a klesá, lebo vnútri je už poriadne zakúrené.

Z auta vyskočím trošku skôr, ako normálne, keď ma niekto vezie. Ešte som sa nenabažila.

Znožmo do záveja, rukou prehrabka? parapet, špičkou kopnú? do skrytého kríka (ja viem že tam si), dlaňami si nabra? z kapoty odparkovanej Feldy a už len si poskáka? po mriežke pred bránou, otrieska? jednu morkú tenisku o druhú a odomknú?.