NARODENINY

Obraz 1
Tma. V tme sa ozýva zvláštny vŕzgavý zvuk. Samov hlas:
Samo: Ten zvuk... Čo je to kurva za zvuk...A tma, skurvená tma...
Tma náhle zmizne. Moderná mašinka na vydávanie poradových lístkov, taká aké bývajú v bankách. Na displeji svieti číslica 56. Nad mašinkou sa skláňa týpek v clubberskom oblečení (Samo) a tupo čumí na ten stroj. Po chvíli stlačí zelené tlačítko a zoberie si poradový lístok. Potom si začne obzera? priestor okolo seba. Sterilná chodba úradného typu, s vyleštenou dlážkou a radom zelených sedačiek. Žiadne okná, žiadni ľudia. Len rad kvetináčov s rastlinami „jazykmi“. Biele dvere. Nad dverami na displei začne blika? zelený nápis 56, zaznie plechový hlas: „Number 56, please“ a krátky melodický džingel. Samo vojde do dverí.

Obraz 2
Miestnos? je zariadená taktiež moderným a úradným štýlom: kancelársky nábytok, dlážka, steny a strop v rôznych odtieňoch neonových farieb; výrazne dominuje zelená. Za stolom pri počítači v otáčacom kresle sedí žena v čiernom koženom oblečení a tmavých okuliaroch. Nápadne sa podobá na Trinity z Matrixu. Kývne na Sama hlavou:
Žena: Sadni si. (Otočí sa ku komusi v hĺbke izby). Načítaj mi 56.
Mužský hlas: Samuel. 25 rokov. IQ 107. Škola žiadna. Povolanie: predavač. Univerzálny osobný kod: FXHS524555421.
Žena čosi ?uká do počítača.
Samo: To je dáka haluz alebo čo? Kde to dopiče som?
Žena: Ale no, Samko. Nie si tu predsa prvý krát. Na nič sa nepamätáš? Nuž, to máš smolu. Nemal si toľko huli?. Nárok na školenie a sprievodcu majú iba nováčikovia.
Samo: Kecy, nikdy som tu nebol. Prečo to tu vypadá ako v Matrixe? Kto si ty?
Žena: Lebo ty chceš aby to tu vypadalo ako v Matrixe. Máš rád ten film. Ja som len myšlienkový konstrukt, vidíš ma tak, ako ma chceš vidie?. Ale dos? bolo rečí, k veci.
Žena vytiahne z poza chrbta dve pilulky. Modrú a červenú.
Žena: Tú hru poznáš, Samko. Tak ktorú, modrú alebo červenú?
Samovi sa premietne v hlave zodpovedajúca scéna z Matrixu: Morpheus dáva vybra? Neovi pilulku.
Samo: Do piči, ktorá bola tá dobrá... Jasné, Morpheus hovorí Neovi: „You take the blue pill, the story ends, you wake up in your bed and believe whatever you want to believe. You take the red pill, you stay in Wonderland, and I show you how deep the rabbit hole goes...“ Jasné, chcem ís? domov, dos? bolo haluzí... Modrú!
Žena: Nuž, je to tvoje rozhodnutie, Samo. Ale upozorňujem ?a, že to nie je celkom tak ako v tom filme. Modrá - to je návrat, cesta spä?; červená - to je nový začiatok.
Samo: No jasné, návrat domov, to presne chcem. Daj sem tu modrú!
Žena: Dobre, ako myslíš. (podáva mu pilulku a malý prístroj, ktorý vyzerá ako kalkulačka, ale sú na ňom iba dva gombíky: modrý a červený). S pomocou tohto ovládača sa budeš posúva? po jednotlivých priestoroch. Vždy keď stlačíš modrý gombík presunieš sa ďo ďalšieho. Keď sa v niektorom rozhodneš zosta?, zješ modrú pilulku. Keď zmeníš svoje rozhodnutie a zatúžiš predsa len po novom začiatku, stlačíš červený gombík. Veľa š?astia.
Samo nedočkavo siahne po ovládači a stlačí modrý gombík.

Obraz 3
Záhrada s hojdačkou, pestovaná, plno kvetov. V hojdačke sedí krásne, asi 17-ročné dievča v ružových šatoch z 19. storočia, čipky a volániky. Keď uvidí Sama vyskočí z hojdačky a náruživo sa k nemu vrhne.
Dievča: Artur! Konečne! Toľko som na teba čakala! Zostaneš už so mnou navždy, miláčik, však?
Samo: Kto si?
Dievča: Predsa Katrin! Tvoja Katrin! Nehovor, že sa na mňa nepamätáš! (chytí Sama za ruku) Toľko som na teba čakala... Spomeň si, akú krásnu báseň si mi recitoval vtedy, keď mesiac svietil...
Samo (je vykoľajený): Sori, myslím, že sme sa ešte nestretli. Nemáš náhodou nejaké hulivo?
Dievča: Artur! Tomu nemôžem uveri?! Ty si na mňa zabudol! (vytiahne si z rukáva čipkovaný kapesník a srdcervúco sa rozplače).
Samo: Vieš čo, ja už asi pôjdem. (stlačí modrý gombík na ovládači)

Obraz 4
Prostý roľnícky príbytok, tradične zariadený. Na stoličke sedí žena v stredných rokoch, oblečená ako sedliačka, a pletie prútený košík. Pokojná atmosféra, z okna dopadá na drevený stôl oranžové poobedňajšie svetlo. Z okna je vidie? pole, stromy. Samo váhavo zostane stá? na prahu. Žena k nemu pokojne otočí hlavu, akoby vôbec nebola prekvapená jeho príchodom.
Žena: Kde si bol toľko, Janko? Zase ste sa boli hra? v tom senníku? Veď vás tam raz ujo Jozef načapá, vy loptoši. Poď, sadni si, pomôžeš mi plies? košík.
Podáva Samovi rozrobený košík. Samo si sadne oproti nej na stoličku a bezradne obracia v rukách košík.
Samo: Ja nie som Janko.
Žena: Trošku si vyrástol, to je pravda.
Samo: A kto ste vy?
Žena: To nepoznáš vlastnú matku? (pozrie naňho káravo)
Samo: Vy nie ste moja matka.
Žena: A to sa ani na tatka nepamätáš? Ani na Aničku? (s nádejou)
Samo (pokrúti hlavou). Prosím vás, kde to som? Môžete mi to vysvetli??
Žena (krúti hlavou): Veru dlho si bol preč. Zabudol si, na všetko si zabudol. Čo to s tebou spravili, s mojim chlapčekom... (Náhle dostane nápad): Ale možno sa to dá ešte napravi?! (Chytí Sama za ruku). Poď die?a moje, pôjdeme za milos?pánmi, isto nám pomôžu. Sú mocní a láskaví, nenechajú matku trpie?! Spomenieš si na nás! Určite majú nejaký liek na zabúdanie! A bude všetko zase po starom...
Samo: Pani, vy to nechápete. Ja sa proste chcem dosta? domov! Mám večer rande s Monikou, ideme na párty! Musím už ís?. Náhlivo siahne po ovládači.
Žena: Ale počkaj, Janko! Nemôžeš zase odís?! (Na?ahuje za ním ruky).
Ale Samo už stláča modrý gombík na ovládači.

Obraz 5
Černošská dedina uprostred tropického lesa. Okolo ohňa tancujú černosi, rôzne pomaľovaní a oblečení do pestrých ozdôb. Ďalší bubnujú. Na príchod Sama reagujú nadšene. Okamžite okolo neho spravia kruh, robia jeho smerom oslavné gestá, usmievajú sa. Bubnovanie silnie. Jedna žena sa priblíži celkom blízko k Samovi a natriasa do rytmu obnaženými prsiami. Takmer sa ho dotýka. Zmyselným šeptom opakuje: Abua-tair, Abua-tairr! Ostatní ľudia taktiež začínajú opakova? tieto slová: Abua-tar, Abua-tar! A ešte viac sa zvíjajú v šialenom tanci.
Samo: Kurva zase ma to hodilo do nejakej rite. Trsajúci negri, no výborne. Daj mi pokoj! (Odstrčí ženu, ktorá sa už naňho začína lepi?) Spotené černošky. To ja fakt nemusím.
Opä? stlačí modrý gombík.

Obraz 6
Prepychovo zariadený dom s tlmeným osvetlením. Hrá jazzová hudba. Po dome sa pohybujú ľudia v oblečení z 30-tých rokov, zjavne z vyššej spoločnosti. Sama všetci zdravia, usmievajú sa naňho. Po chvíli k nemu podíde okúzľujúci mladý muž. V ruke má pohár s koktejlom.
Sebastian: Jean, už si dorazil! Výborne! Poď si da? niečo napitie.
Samo: (nadšene): No konečne moja reč! A hulenie dáke nemáš?
Sebastian (žmurkne naňho): Všetko bude, kamarát, všetko bude.
Podídu spolu k baru, mladík objedná Samovi drink. Štrngnú si.
Samo: Ja som inak Samo. Podáva mu ruku.
Sebastian: Zaujímavé, vždy som si myslel, že si Jean. Ja som Sebastian. Ako vidím už sa na mňa nepamätáš. Nuž, ľudská pamä? je prchavá... Ale oni ti určite povedali spôsob ako si pamä? prinavráti?.
Samo (dychtivo): Ty o nich niečo vieš? Nič mi nechceli poveda?. Len mi dali toto. Ukáže Sebastianovi ovládač.
Sebastian ho pokrúti v rukách: Zaujímavé. A čo máš spravi? ak budeš chcie? niekde osta??
Samo: Neviem. Tuším zožra? tú modrú pilulku. Ale ja nikde nechcem zosta?. Ja sa chcem vráti? domov.
Sebastian: Ahaa... Chápem.
Vezme Sama pod pazuchy a vedie ho chodbou plnou ľudí a sladkého dymu do odľahlej miestnosti. Miestnos? je tlmene osvetlená sviečkami vo veľkých mosadzných svietnikoch. Posadia sa na veľký zamatový gauč. Sebastian vyberie štíhlu fajku a čosi do nej naloží. S pôžitkom si potiahne a s úsmevom ju podá Samovi.
Sebastian: Výborné zbožie. Priamo z Indie...
Samo si nedočkavo potiahne. Zakrúti sa mu hlava, zachytí sa operadla gauča.
Samo: Tý kokos, to je sila!
Sebastian sa k nemu nakloní: Je lahodné, všakže... Len si ešte daj!
Strká Samovi fajku do úst. Samo si opä? potiahne a je úplne odpísaný.
Samo: Čo to doriti je... Strašne sa mi točí hlava...
Sebastian: Prvotriedne ópium, kámoško.
Ešte bližšie sa skloní k Samovi, jemnými dlhými prstami ho začne hladi? po líci.
Samo (nešikovne sa snaží uhnú?): Čo ti drbe?
Sebastian sa ho však ďalej dotýka a stále viac približuje svoju tvár k jeho až mu nečakane ?ahavým pohybom olizne líce a hneď nato ho prudko začne bozkáva?. Jednou rukou sa mu pritom snaží dosta? do vrecka. Samo sa snaží vytrhnú?, odsoti? ho, až sa mu to čiastočne podarí.
Samo: Čo ti jebe? Ja nie som žiadny buzík!
Sebastian: Čože si taký hrubý, Jean? Nesvedčí ti to... Býval si milší... Stále mu pritom šmátra rukou vo vrecku. Kdeže máš tu pilulku... Pekne ju spapkáš a hneď budeš na mňa milší... Na všetko si spomeniš...
Samovi sa stále točí hlava, ale premôže sa a odstráni Sebastianovu ruku zo svojho vrecka.
Samo: Choď do prdele! Strúha na Sebastiana hrozivé grimasy.
Sebastian: To ja rád...
Zase spraví pohyb smerom k Samovi, ale Samovi sa podarí vytiahnu? z vrecka ovládač a stlači? modrý gombík.

Obraz 7
Samo sa ocitne pod vodnou hladinou. S prekvapením zistí, že môže pohodlne dýcha?. V tesnej blízkosti náhle uvidí dvoch delfínov. Najprv počuje iba podivné zvuky, ktoré vydávajú, postupne ich však začne vníma? ako celkom zrozumiteľnú reč.
Delfín 1: Fiiiyu ako to vyzeráš? Veď sa ti s tým určite nedá dobre pláva?. Pozri, vieš spravi? toto?
Delfín 1 spraví elegantný kotrmelec.
Delfín 2: Alebo toto! Chy? sa ma!
Samo sa chytí delfína za plutvu a plávajú spolu hore na povrch. Delfín na ktorého chrbte sa Samo vezie obrovskou rýchlos?ou rozrazí vodnú hladinu, spraví vo vzduch krásne salto a hladko dopadne spa? do vody. Samo sa počas tejto akcie samozrejme neudrží a s čľupnutím spadne. Vypľuje vodu a nemotorne začne pláva? na mieste s hlavou nad hladinou. Delfíny tiež vystrčia hlavy a začnú sa mu smia?.
Delfín 1: Vidíš aký si čaptavý. Vykašli sa na toto otravné telo, povedz im, že chceš svoje.
Samo: Akože svoje? Toto je moje telo!
Delfín 2: Fakt sa ti tak páči? Podľa mňa je dos? škaredé.
Delfíny sa zase začnú smia?.
Samo: Nie, tak toto je fakt moc. Čo tu do piče robím! Konverzujem s dákymi tupými delfínmi. Už ma to nebaví! Chcem ís? domov!!! (zvreskne) Nemotorne vytiahne z vrecka ovládač a stlačí červený gombík.


Obraz 8
Tma. Samo je celý ponorený do akejsi tekutiny a priestor v ktorom sa nachádza je vlhký, teplý a tesný. To Samo okamžite zistí, keď vystrie ruku a zo všetkých strán okolo seba nahmatá steny, z mäkkého poddajného materiálu. Skôr než sa však stihne poriadne zorientova?, pred očami sa mu rozsvieti monitor. Chvíľu z neho vyžaruje len neónové zelené svetlo, potom sa objaví tvár matrixovej ženy z druhého obrazu. Tento krát na sebe nemá tmavé okuliare. Pozerá na Sama ironicky prižmúrenými očami.
Žena: Čo Samko, žiadne z tvojich starých JA sa ti nezdalo dostatočne atraktívne?
Samo: Ja chcem ís? domov!
Žena: Žiaľ, takáto ponuka v hre vôbec nie je. Mal si možnos? obnovi? aspoň kúsok svojej prefetovanej pamate – nevyužil si ju. Tak teraz zabudneš úplne na všetko. Prajem ti veľa š?astia v tvojom novom živote!
Monitor zmizne, ale zelené svetlo ešte na chvíľu zostane a v tomto svetle Samo uvidí vlastné telo – drobné a nahé telo bábätka. Zistí, že z pupku mu trčí akási šnúra, ktotrej druhý koniec ústi do steny. Ale skôr ako stihne vyvodi? nejaké závery z týchto zistení, zelené svetlo náhle zhasne a priestor sa začne deformova? a silným tlakom vymrš?ova? Sama von, do otvoru kamsi dole.
Samo: Do pííčeee... S týmto výkrikom Samo zmizne v otvore.